Month: March 2020

Múdrosti 16

1 Preto boli zaslúžene potrestaní podobnými (tvormi) a mučilo ich množstvo hávede.

2 Namiesto takého trestu urobil si dobre svojmu ľudu. Na ich vrúcnu žiadosť dal si im pokrm nevšedný – jarabice za jedlo,

3 aby tamtí, žiadostiví pokrmu, pre hnusobu (zvierat) na nich poslaných stratili aj prirodzenú chuť, títo však po chvíľkovom strádaní okúsili pokrm nevšedný.

4 Bolo totiž treba, aby tamtých stihol neodvratný nedostatok, lebo utlačovali, týmto bolo treba ukázať len, ako veľmi boli ich nepriatelia trápení.

5 Bo i keď sa vyrútili na nich zúrivé a divé zvieratá a keď boli kynožení pohryzením skrútenými hadmi, predsa tvoj hnev až do konca netrval.

6 Iba pre výstrahu postrašení boli na chvíľu, ale dostali znak spásy ako upomienku na príkazy tvojho zákona.

7 Lebo kto sa (k nemu) obrátil, zachránený bol, nie skrz to, čo videl, ale skrze teba, spasiteľa všetkých.

8 Nuž i týmto si našich nepriateľov presvedčil, že ty si ten, ktorý môžeš z každej biedy vytrhnúť.

9 Veď ich zabíjalo uhryznutie kobyliek a múch, a nedal sa nájsť liek na záchranu ich života, pretože si túto trýzeň zasluhovali.

10 Tvojich synov však neprevládli ani zuby jedovatých hadov, lebo tvoja milosrdnosť proti tomu povstala a priniesla im vyzdravenie.

11 Boli totiž uhryznutí (iba) preto, aby pamätali tvoje slová, skoro však boli zas uzdravovaní, aby nezabudli celkom na tvoje ustanovenia, a tak neprišli o tvoje dobrodenia.

12 Lebo ani zelina, ani náplasť ich nevyliečili, ale tvoje slovo, Pane, ktoré lieči všetko.

13 Veď ty máš moc nad smrťou i nad životom, zvádzaš k bránam podsvetia a zasa vyvádzaš.

14 Človek v svojej zlobe môže síce zabiť niekoho, ale dych (života), čo vyšiel, nemôže už priviesť späť ani vyslobodiť dušu, ktorá bola odňatá.

15 Tvojej ruke však uniknúť je nemožné.

16 Na bezbožných, ktorí odopreli poznať ťa, doľahlo tvoje mocné rameno. Stíhali ich nezvyčajné lejaky, ľadovec, hrozné nečasy a bil do nich blesk.

17 A čo bolo najčudnejšie, vo vode, čo ináč všetko zaháša, zúril oheň ešte mocnejšie, lebo svet je bojovníkom za spravodlivých.

18 Občas totiž poľavil bes plameňov, aby nespálili zvieratá, čo boli poslané proti modlárom, ale aby sami navidomoči presvedčili sa, že ich stíha Boží súd.

19 Inokedy zasa vzplanuli i prostred vody silnejšie, než vzbĺka ináč oheň, aby znivočili plody modlárskej krajiny.

20 Miesto toho si ty živil svoj ľud chlebom anjelským, dával si im z neba hotový chlieb bez práce, ktorý poskytoval akýkoľvek pôžitok a spĺňal akúkoľvek chuť.

21 Lebo (tento) tvoj dar prejavoval tvoju nežnú lásku k tvojim deťom. Prispôsoboval sa chuti toho, čo ho požíval, premenil sa na to, čo kto chcel.

22 Sneh a ľad však odolali ohňu a neroztopili sa, aby zvedeli, že ten samý oheň, ktorý v krupobití plápolal a čo v lejakoch blýskal sa, zničil nepriateľom úrodu;

23 lenže (oheň) zabudol i na svoju vlastnú moc, aby sa len spravodliví mohli nasýtiť.

24 Lebo tvorstvo podriadené tebe, Tvorcovi, stupňuje svoju moc na trestanie nespravodlivých a (zasa) ju zoslabuje, aby dobre činila tým, čo dúfajú v teba.

25 Tak aj vtedy slúžilo tvojmu daru, sýtiacemu všetkých, tým, že sa premieňalo vo všetko podľa želania tých, čo ho potrebovali.

26 Lebo tvojim deťom, ktoré miluješ, ó Pane, bolo treba skúsiť, že nie rozmanité plody živia človeka, ale tvoje slovo zachováva tých, čo v teba dúfajú.

27 Lebo to, čo neznivočil oheň, topilo sa priam, len čo ho zohrial letmý slnka lúč,

28 aby bolo známe, že tebe treba dobrorečiť ešte pred východom slnka a už na úsvite zjavovať sa pred tebou.

29 Lebo nádej nevďačníka roztopí sa ako zimný srieň a jak nepotrebná voda odtečie.

Múdrosti

Múdrosti 17

1 Lebo veľké sú a nevyspytateľné tvoje súdy. Preto poblúdili duše neukáznené.

2 Pohanom totiž, čo sa domnievali, že svätý ľud môžu držať v porobe, bolo treba ležať obklopeným tmou a poviazaným dlhou nocou, uväzneným pod svojimi strechami a vylúčeným z večnej prozreteľnosti.

3 Kým sa totiž nazdávali, že sú so svojimi skrytými hriechmi schovaní pod tmavým závojom zabudnutia, boli rozohnaní, predesení hrozne, príšerami strašení.

4 Ani najtajnejší kútik, v ktorom boli skrytí, neochraňoval ich od strachu, lebo ich obkľučovali zvuky desivé. Aj temné postavy zjavovali sa im so zachmúrenými tvárami.

5 Nijaká moc ohňa im nemohla dať svetlo, ani bleskotné hviezd plamene nevedeli osvetliť tú hroznú noc.

6 Svietil im len oheň, horiaci sám od seba a plný postrachu. Keď tento zjav zmizol, v hrôze pokladali to, čo videli, ešte za horšie, než bolo.

7 Hókusy ich čarodejníckeho umenia tu boli bezmocné, hanebne sa osvedčila skúška pre ich chvastanie sa vedou.

8 Lebo tí, čo sľúbili, že z chorej duše vypudia i strach, i zmätok, na smiešny strach ochoreli sami.

9 I keď ich nestrašilo nič také hrozné, boli takí poplašení prebehnutím hávede a hadím sipotom,

10 že sa temer zachádzali od hrôzy. Neodvážili sa ani hľadieť do vzduchu, ktorému sa predsa nedá vyhnúť nijako.

11 Zloba sama o sebe je zbabelá. Dokazuje to tým, že sama sa odsúdi. Vždy si domýšľa to najhoršie pod nátlakom zlého svedomia.

12 Báť sa totiž nie je iné, ako vzdať sa prostriedkov, čo poskytuje zdravá úvaha.

13 Čím menšia je vnútri nádej na pomoc, tým väčšie trápenie vidí strach pre neznalosť príčiny.

14 Tí však, ktorí onej noci, ozaj bezmocnej, ktorá prišla z hĺbok bezmocného podsvetia, spali spánkom rovnakým,

15 boli jednak prenasledovaní strašnými prízrakmi, jednak boli ochromení malomyseľnosťou, lebo ich náhle a nečakane strach zachvátil.

16 Takto teda každý klesol tam, kde bol, zavretý bol ako väzeň do žalára bez závor.

17 Či už to bol roľník a či pastier, alebo v samote zamestnaný robotník, musel sa podrobiť nevyhnutnej nutnosti, prekvapený temnotou.

18 Všetci boli jednou reťazou tmy spútaní. Či to bol šelestiaci van vetra, či ladný spev vtáčat v húšti konárov, či huk prudko valiacej sa vody

19 a či hrozný hrmot rútiacich sa skál, abo neviditeľný beh skákajúcej zveri, či ryk šeliem revúcich, a či z horských dutín ozývajúca sa ozvena – všetko naplňovalo ich ľakom ochromujúcim.

20 Lebo celý svet bol ožiarený jasným svetlom a nehatene mohol venovať sa prácam;

21 iba nad nimi sa prestierala ťažká noc, obraz temnôt, ktoré ich raz mali pohltiť. Sami si však boli väčšmi na ťarchu než táto tma.

Múdrosti

Múdrosti 18

1 Lenže tvoji svätí prebývali v najjasnejšom svetle. Tamtí síce počuli ich hlas, no nevideli postavy a blahoslavili ich, hoci predtým trpeli i oni.

2 Vďační boli za to, že sa nepomstili na nich, hoci predtým nakladali s nimi zle, a odprosovali ich za svoje nepriateľstvo.

3 Miesto toho dal si im stĺp ohňom blčiaci ako vodcu na neznámej ceste, za neškodné slnko na povestnej púti.

4 Lebo tamtí zaslúžili veru, aby boli olúpení o svetlo a vo tme držaní, pretože držali v zajatí tvojich synov, skrze ktorých svet mal dostať neporušiteľné svetlo zákona.

5 Pretože si umienili pozabíjať nemluvňatá svätých a že bolo vyložené jedno dieťa, ale zachránené, za trest si im odňal veľa detí a vo veľkej vode zhubil si ich všetky napospol.

6 Tá noc bola našim otcom oznámená vopred, aby boli dobrej mysle, keď jasne videli, akým uverili prísahám.

7 Tvoj ľud teda očakával oslobodenie spravodlivých a zánik nepriateľov.

8 Lebo čím si protivníkov trestal, tým si práve oslávil nás, keď si nás povolal.

9 Lebo sväté deti dobrých prinášali skryte obetu, jednomyseľne sa zaviazali pred Božím zákonom, že ten istý údel, dobrý i zlý, rovnako znášať budú, a už zaspievali sväté piesne otcov dopredu.

10 Na odvetu zaznel neladný krik nepriateľov a sem-tam sa niesol nárek za oplakávanými dietkami.

11 Trest rovnako stihol otroka i pána, poddaný to isté trpel ako kráľ.

12 Všetci bez výnimky mali mŕtvych na rovnaký spôsob smrti bez počtu. Živí nestačili pochovávať mŕtvych, keďže jedným razom bol zničený najvzácnejší diel ich potomstva.

13 Lebo tí, čo nechceli nič veriť pre čarodejstvá, museli teraz pri záhube prvorodených uznať, že (ten) ľud je synom Božím.

14 Veď kým všetko objímalo hlboké ticho a noc v rýchlom behu došla do polovice,

15 zoskočilo tvoje všemohúce slovo z neba, z kráľovského trónu, ako tvrdý bojovník doprostriedka zeme, odsúdenej na záhubu.

16 Nieslo ostrý meč: tvoj rozkaz nezvratný; vykročilo a smrť nieslo všade. Dotýkalo sa neba, i keď kráčalo po zemi.

17 Vtedy ich naskutku naľakali v snách hrozné vidiny a pojal ich nečakaný strach.

18 Jeden polomŕtvy klesol tu a iný tam a dal jasne vedieť svojej smrti príčinu.

19 Lebo strašidelné sny im toto zvestovali popredku, aby nezhynuli, pokým nezvedia, prečo im také zlo treba pretrpieť.

20 Skúška smrti, pravda, dotkla sa aj spravodlivých; veľké množstvo zahynulo na púšti, ale hnev pridlho netrval.

21 Lebo ihneď vstúpil bezúhonný muž za nich na bojisko zbrojou svojho úradu, modlitbou a zmiernym tymianom; postavil sa hnevu na odpor a tej biede koniec urobil. Ukázal tým, že je tvojím sluhom.

22 Zdolal hnev nie silou tela ani mocou zbroje, ale slovom podmanil si toho, ktorý trestal, tým, že mu pripomenul zmluvy dané otcom, potvrdené prísahou.

23 Lebo keď už mŕtvi krížom-krážom na hromade ležali, postavil sa doprostred a preťal hnev, a tak zamedzil mu cestu, ktorá viedla k živým.

24 Celý svet bol totiž na splývacom rúchu (jeho), slávne (mená) otcov na štvorrade vytesaných kameňov. Na korune jeho hlavy bola tvoja veleba.

25 Tomu vyhol, toho sa bál kárateľ, lebo už aj skúška hnevu sama stačila.

Múdrosti

Múdrosti 19

1 Na bezbožných však neľútostný hnev dopadal až dokonca, bo predvídal budúce ich skutky,

2 totiž, že hoc sami nástojili na ich odchode a rýchle ich posielali preč, zmenia svoje zmýšľanie a prenasledovať ich budú.

3 Ešte boli zamestnaní smútočnými obradmi, ešte nariekali nad hrobmi zomrelých, keď sa ináč, nerozumne, rozhodli; a tých, ktorých úpenlivo posielali preč, prenasledovali ako utečencov.

4 Zaslúžený osud totiž poháňal ich k tomu koncu a dal im zabudnúť na to, čo sa prihodilo, aby doplnili trest, čo chyboval ich súženiam,

5 aby tvoj ľud prekonal (svoj) nevídaný prechod, tamtí však by našli neslýchanú smrť.

6 Lebo všetko tvorstvo sa pretváralo znova vo svojej podstate, aby poslúchalo celkom osobitné príkazy, aby tvoje deti boli zachované neporušene.

7 Bolo vidieť oblak, ktorý zatieňoval tábor, a tam, kde prv voda bola, vynoriť sa suchú zem, nehatenú cestu z Červeného mora, zeleňajúcu sa pažiť z prúdu dravého;

8 a keď cez ňu prešli, celý národ rukou tvojou chránený, uvideli neslýchané zázraky.

9 Veď sa pásli ako paripy, poskakovali jak baránky a teba velebili, Pane, ako svojho záchrancu.

10 Veď sa ešte pamätali na to, čo sa stalo, pokiaľ boli v cudzine, ako muchy neliahli sa zo zvierat, lež zo zeme a jak miesto vodných zvierat vychrlila rieka množstvo žiab.

11 Neskôr videli i nový spôsob vzniku vtákov, keď ich zmohla žiadostivosť bažiť po lahôdkach,

12 pretože k ich ukojeniu jarabice vystúpili z mora.

13 Ale tresty na hriešnikov neprišli bez predchádzajúcich výstrah strašným blýskaním.

14 Spravodlivo veru znášali trest za svoju zločinnosť, lebo veľmi rozhorčenou nenávisťou správali sa voči cudzincom. Tamtí totiž iba odopreli prijať neznámych, čo prišli k nim, títo si podrobovali za otrokov hostí, ktorí im dobro preukázali.

15 A to nie je všetko! Lebo – za čo dozaista s ohľadom potrestaní budú – tamtí prijali hneď od začiatku cudzích nepriateľsky,

16 títo však ich prijímali s oslavou, a keď im už zaistili práva občianske, utlačovali ich preukrutnými robotami.

17 Teraz boli bití slepotou takisto ako tamtí pri dverách spravodlivého, keď boli zahalení nepreniknuteľnou tmou a keď každý hľadal prístup k svojim dverám.

18 Veď sa živly pretvárajú samy v sebe, ako tóny na citare menia druh nápevu, ale ich zvuk ostáva vždy rovnaký. Pozorovaním sa toto môže nepochybne porozumieť z toho, čo sa stalo.

19 Lebo živočíchy suchozemské premieňali sa na vodné živočíchy a čo prv plávali, vychádzali na zem.

20 Oheň prevyšoval svoju vlastnú silu vo vode, a voda zabúdala na svoju hasivosť.

21 Plamene zas nestravovali krehké telá zvierat, ktoré sa do nich dostali, ani sa neroztápal tak ľahko roztopiteľný nebeský pokrm, ľadu podobný.

22 Lebo vo všetkom si, Pane, povýšil a oslávil svoj ľud, neopustil si ho, ale vždy a všade si mu pomáhal.

Sirachovcova

Sirachovcova 1

1 Všetka múdrosť je od Pána, Boha, vždy bola u neho (a je pred vekmi).

2 Morský piesok, kvapky dažďa, dni odveké – ktože vie spočítať? Výšku neba a šírku zeme a hlbokú priepasť – ktože vie zmerať?

3 Božiu múdrosť, čo predchádza všetko – ktože vie prebádať?

4 Prv, ako (to) všetko, bola stvorená múdrosť a múdra rozvaha je odveká.

5 Prameňom múdrosti je slovo nebeského Boha a jej cesty sú večné zákony.

6 Komuže bol odkrytý koreň múdrosti – a kto poznal jej dôvtip?

7 Komuže bola zjavená a oznámená znalosť múdrosti – a jej mnohonásobné cesty kto pochopil?

8 Jeden je najvyšší Stvoriteľ všemohúci – mocný a veľmi obávaný Kráľ – ktorý sedí na svojom tróne a vládne – je to Boh.

9 On ju stvoril (Duchom Svätým) – on ju videl, spočítal a zmeral.

10 Vylial ju na všetky svoje diela a na všetkých ľudí podľa svojho daru, lebo ju udeľuje tým, ktorí ho milujú.

11 Bázeň pred Pánom slúži na slávu a chválu, na veselosť a je korunou radosti.

12 Bázeň pred Pánom plní srdce slasťou, dáva veselosť a radosť a dlhý život.

13 Bohabojnému sa dobre povedie na konci, v deň svojej smrti dôjde požehnania.

14 Najkrajšia múdrosť je milovať Boha.

15 Všetci, ktorým sa dá vidieť, milujú ju už pri pohľade na ňu, keď poznávajú jej velebné činy.

16 Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom, pred veriacich bola stvorená spolu s nimi už v materskom lone; spolu chodí s vyvolenými ženami a možno ju poznať pri verných a spravodlivých.

17 Bázeň pred Pánom je nábožná veda.

18 Zbožnosť ochraňuje a robí srdce spravodlivým, udeľuje slasť a radosť.

19 Dobre sa povedie bohabojnému, v deň, keď sa pominie, dôjde požehnania.

20 Plnosť múdrosti je báť sa Boha a plnosť (nastáva) z jej plodov.

21 Všetok dom mu naplní plodmi a sklady (naplní) svojimi vzácnosťami.

22 Koruna múdrosti je bázeň pred Pánom, dáva plný pokoj a výkvet zdravia.

23 A videl ju i spočítal: no obidvoje sú Božím darom.

24 Múdrosť udeľuje vedu a múdry dôvtip a vyvyšuje slávu tých, ktorí sa jej držia.

25 Koreň múdrosti je báť sa Pána a jej konáre sú dlhý život.

26 V pokladnici múdrosti je dôvtip a nábožná veda, preto hriešnikom je múdrosť ohavnosťou.

27 Bázeň pred Pánom zaženie hriech,

28 lebo kto je bez bázne, neostáva spravodlivý, jeho náruživá hnevlivosť mu skazu privedie.

29 Trpezlivý vytrvá do príhodného času, potom (dostane) blaženú odplatu.

30 Dobre vzdelaný skrýva na čas svoje slová, ale pery mnohých budú hovoriť o jeho vzdelanosti.

31 Medzi pokladmi múdrosti je návod na vzdelanosť,

32 ale hriešnikovi je každá nábožnosť odporná.

33 Synu, ak túžiš po múdrosti, zachovaj si spravodlivosť a Boh ti ju dá.

34 Lebo múdrosť a vzdelanosť je báť sa Pána; jemu sa ľúbi,

35 ak je niekto verný a tichý, aby ho zahrnul jej pokladmi.

36 Nebuď neposlušný bázni Pána, ani sa nepribližuj k nemu s dvojakým srdcom.

37 Nepretvaruj sa pred ľuďmi, ani sa nedopusť poklesku svojimi perami!

38 Daj si pozor na ne, aby si neklesol, aby si nemal z toho zahanbenie;

39 aby neodkryl Boh to, čo v sebe skrývaš, a nezrazil ťa pred celou verejnosťou:

40 za to, že si sa neúprimne blížil k Pánovi a srdce si mal plné podvodu a falošnosti.

Sirachovcova

Sirachovcova 2

1 Synu, ak ideš slúžiť Bohu, stoj (pevne) v spravodlivosti a bázni a priprav sa na skúšku!

2 Uponíž si srdce a vytrvaj, nakloň svoj sluch a prijmi rozumné slovo a neznepokojuj sa, keď ti príde čas pohromy.

3 Znášaj, čo ti znášať ukladá Boh; pevne sa pridaj k Bohu a vytrvaj, aby si vzrástol životom, keď príde koniec.

4 Prijímaj všetko, čo ťa zastihne, vytrvaj v bolesti, maj trpezlivosť, ak ťa niečo sužuje.

5 Lebo zlato a striebro čistia ohňom a bohumilých ľudí v peci utrpenia.

6 Dôveruj v Boha a on ťa vyslobodí, urob priamou svoju cestu a dúfaj v neho! Zachovaj si bázeň pred ním a vydrž v nej do staroby!

7 Ktorí sa bojíte Pána, čakajte, až sa zmiluje, neodkloňte sa od neho, aby ste neklesli.

8 Ktorí sa bojíte, majte k nemu dôveru, a vaša odmena vás neminie.

9 Ktorí sa bojíte Pána, dúfajte v neho, a na vaše oblaženie príde jeho zľutovanie.

10 Ktorí sa bojíte Pána, milujte ho, a vaše srdcia sa dožijú jasnosti.

11 Synovia, pozrite na dávne pokolenia a vedzte, že nikoho nestihlo zahanbenie, kto dúfal v Pána.

12 Ktože bol opustený, ak vytrval pri jeho prikázaniach? Kýmže opovrhol, ak ho niekto vzýval (o pomoc)?

13 Lebo Boh je dobrotivý a milosrdný a odpúšťa viny, keď nastane súženie, ochráni všetkých, ktorí ho úprimne hľadajú.

14 No beda tým, čo majú srdce dvojaké a hriešne ústa i zločinné ruky, ako i hriešnikovi, ktorý chodí svetom dvojakou cestou!

15 Beda takým, ktorí majú ochabnuté srdce a nedôverujú v Boha, a preto ich neberie do svojej ochrany.

16 Beda takým, ktorí stratili trpezlivosť a ktorí opustili priame cesty a uchýlili sa na cesty neprávosti.

17 Lebo čo urobia, až Pán začne konať prehliadku?

18 Ktorí sa boja Pána, nebudú neposlušní jeho slovu, ktorí ho milujú, zachovajú jeho cestu.

19 Ktorí sa boja Pána, hľadajú, čo je mu milé, a ktorí ho milujú, budú plní jeho zákona.

20 Ktorí sa boja Pána, majú pripravené srdcia a budú si pred ním sväto počínať.

21 Ktorí sa boja Pána, zachovávajú jeho príkazy a zachovajú si trpezlivosť, až na nich zhliadne;

22 i povedia si: „Ak nebudeme robiť pokánie, (strestaj nás, Bože!), nech upadneme do rúk Pána, a nie do rúk ľudí!“ Lebo aká je jeho velebnosť, také je aj jeho milosrdenstvo.

Sirachovcova

Sirachovcova 3

1 Múdri synovia – to je spoločnosť spravodlivých, ich počínanie – je poslušnosť a milovanie.

2 Synovia, vypočujte, aké je otcovo právo, a tak aj robte, aby ste boli spasení.

3 Boh priznal úctu otcovi na synoch, a keď vymedzoval právo matky, ustanovil ho oproti synom.

4 Kto miluje Boha, uzmieruje ho za svoje hriechy, zdržuje sa ich a nájde vyslyšanie pri dennej modlitbe.

5 Kto si ctí matku, (počína) si tak, ako keby si zhromažďoval poklady.

6 Kto si ctí otca, nájde radosť na synoch a bude vždy vyslyšaný, keď sa bude modliť.

7 Kto si ctí otca, bude dlho žiť, kto poslúcha otca, občerstvuje matku.

8 Kto sa bojí Pána, ctí si rodičov a bude slúžiť svojim rodičom ako svojim pánom.

9 Skutkom i slovom a so všetkou trpezlivosťou si cti svojho otca,

10 aby zostúpilo na teba požehnanie od neho a aby ti jeho požehnanie ostalo naveky.

11 Požehnanie otcovo je oporou pre domy synov, no kliatba matkina ich vyvracia od základov.

12 Nehľadaj svoju česť, ak tým potupíš svojho otca, z jeho potupy ti nevzniká sláva.

13 Lebo česť vzíde každému z toho, ak je otec uctený, ale je hanbou syna, ak je jeho otec bez cti.

14 Synu, zastaň sa v starobe svojho otca a nezarmucuj ho, kým žije;

15 ak slabne na rozume, maj strpenie a nepohŕdaj ním, kým si pri sile; lebo milosrdenstvo s otcom nebude zabudnuté.

16 Za ťažkosti s matkou dostane sa ti dobrej náhrady.

17 Za tvoje spravodlivé (počínanie) vybuduje sa ti dom a pamätať sa bude na teba v deň súženia a ako za jasného slnka ľad, tak sa rozplynú tvoje hriechy.

18 Akú zlú povesť má taký, čo si opúšťa otca a kto trápi svoju matku, je od Boha prekliaty.

19 Synu, v pokore konaj svoje práce, a milovať ťa budú viac ako najslávnejších ľudí.

20 O koľko si väčší, o toľko sa uponižuj vo všetkom, a budeš milý Bohu.

21 Lebo veľká je moc Božia, pokorní mu vzdávajú chválu.

22 Nevypytuj sa na veci vyššie od seba, ani neskúmaj mocnejšie veci od seba! Ale mysli vždy na to, čo ti prikázal Boh, a nebuď všetečný pri všetkom jeho počínaní.

23 Nie je ti potrebné, aby si na svoje oči uvidel, čo je raz ukryté.

24 Na zbytočné veci sa nevypytuj mnohonásobne, ani nebuď všetečný pri všetkom jeho počínaní.

25 Veď mnoho vecí ti bolo ukázaných, ktoré presahujú ľudský rozum.

26 Mnohých oklamala ich vlastná namyslenosť a ich rozvahu zaujala márnomyseľnosť.

27 Vzdorné srdce skúsi na konci zlo, lebo kto miluje nebezpečenstvo, zahynie v ňom.

28 Srdce, ktoré kráča po dvoch cestách, nedosiahne úspech a človek zlého srdca príde po nich k pádu.

29 Tvrdé srdce sa zaťažuje bolesťou, no hriešnik (predsa) hromadí hriech na hriech.

30 Niet lieku pre spoločnosť pyšných, lebo si neuvedomujú, že hriech v nich ako peň zapustil korene.

31 Srdce múdreho poznajú podľa múdrosti a dobré ucho s veľkou túžbou počúva múdrosť.

32 Múdre a rozumné srdce sa stráni hriechu a v spravodlivom počínaní má svoj úspech.

33 Horiaci oheň zadúša voda, tak sa dobrý čin protiví hriechu.

34 Sám Boh hľadí na toho, kto koná dobro, pamätá na neho v budúcnosti – a nájde oporu, až nadíde jeho úpadok.

Sirachovcova

Sirachovcova 4

1 Synu, chudobným neukracuj živobytie, ani neodvracaj oči od chudobného!

2 Neopovrhuj nikým, kto hladuje, ani nedráždi chudobného v jeho biede!

3 Srdce biedneho nesužuj a neodkladaj s darom núdznemu!

4 Prosbu usúženého neodmietaj, ani neodvracaj tvár od bedára!

5 Od bedára neodvracaj svoje oči mrzuto, ani nedovoľ, aby ťa prosebníci preklínali za chrbtom.

6 Vyslyšaná býva kliatba toho, kto ti v trpkosti duše zlorečí, lebo vyslyší ho ten, čo ho stvoril.

7 Správaj sa prívetivo k zhromaždeným chudobným, pred starším sa uponíž a pred veľmožom si skloň hlavu!

8 Bez nevôle si nakloň ucho k chudobnému a vráť mu svoju podlžnosť a v tichosti mu odpovedaj na pozdrav.

9 Z rúk násilníka vysloboď toho, kto trpí krivdu, a nech ti nie je v duši mdlo, keď treba niekoho ochrániť.

10 Maj milosrdenstvo pre siroty ako otec a nahradzuj manžela ich matke!

11 Tak budeš poslušným synom Najvyššieho, preto sa väčšmi nad tebou zmiluje ako (tvoja) matka.

12 Múdrosť vdychuje život svojim synom, prijíma tých, ktorí ju hľadajú, a ide pred nimi na spravodlivej ceste.

13 Kto ju miluje, miluje život: ktorí k nej prichádzajú za rána, získajú jej obľubu.

14 Ktorí sa jej pevne držia, obsiahnu život, kam len vkročí (jeden z nich), požehná ho Boh.

15 Ktorí jej slúžia, slúžia svätyni, a aj Boh miluje takých, čo ju milujú.

16 Kto ju počúva, bude súdiť národy, a kto ju pozorne sleduje, bude bezpečne prebývať.

17 Kto má k nej dôveru, dostane ju: a pevne si ju udržia aj jeho potomci.

18 Lebo aj za skúšky kráča vedľa neho a medzi prvými si ho vyberá.

19 Bázeň a strach zosiela na neho na skúšku, sužovať ho bude trápením svojej náuky, až vyskúša jeho zmýšľanie, či sa môže zveriť jeho duši.

20 Potom znova pôjde k nemu po pevnej a rovnej ceste a obveselí ho.

21 Odhalí mu svoje tajomstvá a zahrnie ho vedou a poznaním spravodlivosti.

22 Ale keby zblúdil (z cesty), zanechá ho a vydá ho do rúk jeho nepriateľa.

23 Synu, dbaj na čas a vyhýbaj zlu!

24 Pre svoju dušu nehanbi sa vyznať pravdu!

25 Je hanblivosť, ktorá privádza hriech, a je zasa hanblivosť, ktorá privádza slávu a česť.

26 Nenadŕžaj nikomu proti vlastnému záujmu, ani si nepočínaj falošne na svoju škodu!

27 Nehanbi sa za svojho blížneho v jeho úpadku,

28 ani nič nezameškaj, ak môžeš niečo zachrániť; neskrývaj sa so svojou múdrosťou pre jej krásu,

29 lebo múdrosť poznajú podľa reči a rozum, vedu a učenosť vzdelanca zasa podľa slova; pevné trvanie (spočíva) na spravodlivých činoch.

30 Spravodlivej veci nijako neprotireč, hanbi sa však za nespravodlivé počínanie svojej nevychovanosti.

31 Nehanbi sa vyznať zo svojich hriechov, no ak ide o hriech, nepoddávaj sa nikomu.

32 Mocnému sa nestavaj na odpor, ani sa nenamáhaj plávať proti prúdu rieky!

33 Za pravdu bojuj, akoby ti išlo o život, až do smrti máš zápasiť za spravodlivosť a Boh porazí tvojich protivníkov za teba.

34 Neprenáhľuj sa svojím jazykom, ani si nepočínaj nedbalo a lenivo pri práci!

35 Nepočínaj si vo svojom dome ako lev, nerozháňaj domácich a neutláčaj svojich podriadených.

36 Keď máš dostať, nevystieraj ruku, a zasa keď máš dať, neodťahuj ju!

Sirachovcova

Sirachovcova 5

1 Nespoliehaj sa na klamlivý majetok, ani si nehovor: „Mám dostatok živobytia!“ Lebo ti to nepomôže nič, až príde pomsta a súženie.

2 Kým si pri sile, nechoď za tým, po čom srdce túži,

3 ani si nehovor: „Aký som mocný“ – alebo: „Ktože si ma podrobí za to, čo som urobil?“ Lebo Boh požiada istú odplatu za všetko.

4 Ani nehovor: „Zhrešil som a čo nepríjemné sa mi stalo?“ Najvyšší sa totiž neponáhľa s odplatou.

5 I keď si uzmieril hriech, nebuď zato bez obavy, aby si (znova) hromadil hriech na hriech.

6 Ani si nehovor: „Pánovo zľutovanie je veľké, zmiluje sa nad množstvom mojich hriechov.“

7 Lebo zľutovanie i hnev chytro vychádzajú od neho a sleduje hriešnikov jeho hnev.

8 Neodkladaj so svojím obrátením sa k Pánovi, ani to neodsunuj zo dňa na deň.

9 Lebo jeho hnev príde nečakane a rozmetá ťa, až príde jeho pomsta.

10 Nebuď ustarostený o klamlivé bohatstvo, nepomôže ti ničím, až príde súženie a pomsta.

11 Nevej pri každom vetre, ani nechoď každou cestou; podľa dvojakého jazyka usvedčujú hriešnika.

12 Pevne sa drž Pánovej cesty, podľa svojho správneho rozumu a svedomia, a tak nech ťa sprevádza slovo pokoja a pravdy!

13 V tichosti vypočuj slovo, aby si mu rozumel, a s rozvahou prednes správnu odpoveď!

14 Ak sa rozumieš veci, povedz o tom blížnemu! Ak však nie, polož si ruku na ústa, aby ťa nepristihli pri nerozumnom slove a nezahanbili ťa.

15 Rozumný človek získa si rečou česť a chválu, ale jazyk nemúdreho mu privedie záhubu.

16 Nedopusť, aby ťa nazvali klebetárom, a nech ťa nepodchytia v reči a nezahanbia ťa!

17 Zlodejovi hrozí zahanbenie a trest, však najpotupnejšie je označiť niekoho za (človeka) dvojakého jazyka; ale aj na klebetára padá nenávisť, odpor a potupa.

18 Spravodlivo si počínaj! Rovnako v malom i vo veľkom!

Sirachovcova

Sirachovcova 6

1 Svojmu blížnemu sa nestávaj z priateľa nepriateľom! Opovrhnutia a potupenia sa dostane zlému, ale aj každému, kto je závistlivý hriešnik a má dvojaký jazyk.

2 Nevypínaj sa mysľou svojej duše ako býk, aby ti tvoja nerozumnosť azda neporazila silu,

3 nezožrala lístie a nezničila plody a bol by si ako suchý strom na púšti.

4 Lebo zlá povaha zničí toho, kto je taký, vydá ho na posmech jeho nepriateľom a privedie na neho osud hriešnikov.

5 Milé slovo získava mnohých priateľov a krotí nepriateľov, láskavá reč dobrého človeka rozmnožuje (dobro).

6 Môžeš mať mnoho takých, čo s tebou nažívajú v pokoji, ale za poradcu maj jediného z tisícich!

7 Ak si chceš získať priateľa, získaj si ho pri skúške a nezdôveruj sa mu ľahko!

8 Lebo niekto je priateľom za (vhodného) času, ale neostane ním, keď príde súženie.

9 Iný priateľ sa zvrhne v nepriateľa a zasa iný je takým priateľom, čo odhaľuje nenávisť, zvadu a pohanu.

10 Niektorý priateľ je ti až účastníkom stola, a predsa nevytrvá pri tebe, keď príde núdza.

11 Len priateľ, čo verne vytrvá pri tebe, nech ti je rovný a nech sa slobodne stýka s tvojimi domácimi;

12 ak sa upokorí pred tebou a pred tvojou tvárou sa ukryje, budeš mať svorné a dobré priateľstvo.

13 Od svojich nepriateľov sa oddeľ a daj si pozor aj na priateľov!

14 Verný priateľ je ako mocná pevnosť, kto takého nájde, nájde si poklad.

15 Verného priateľa nemožno kúpiť a hodnota jeho vernosti sa nedá vyvážiť zlatom a striebrom.

16 Verný priateľ je akoby liek nesmrteľného života a tí, ktorí sa boja Pána, nájdu ho.

17 Kto sa bojí Boha, bude mať ozaj pravé priateľstvo, lebo kto aký je, takého bude mať aj priateľa.

18 Synu, od svojej mladosti prijímaj poučenie a až do svojich šedín budeš mať múdrosť u seba.

19 Približuj sa k nej, ako to robí oráč a rozsievač a trpezlivo čakaj na jej vzácne plody!

20 Lebo pri jej obrábaní sa budeš len málo namáhať a čoskoro budeš jesť z jej plodov.

21 Aká náramne neprístupná je múdrosť neučenlivým ľuďom a nerozvážny človek nevie pri nej vytrvať.

22 Zaľahne na nich skúška ako ťažký kameň a bez meškania ju budú chcieť od seba odraziť.

23 Lebo učená múdrosť je ako aj jej meno, nie je mnohým známa; ale komu sa stala známou, pri takých vytrvá, až uvidia Boha.

24 Synu, počúvaj ma a prijmi rozumnú radu; mojou radou neopovrhuj!

25 Vlož svoje nohy do jej pút a svoju šiju do jej ohlávky;

26 podlož svoje rameno a znášaj ju a jej putá nezunuj!

27 Priblíž sa k nej s celou svojou dušou a celou svojou silou sa drž jej ciest!

28 Pusť sa po jej stopách a ukáže sa ti, a keď ju raz uchopíš, nespúšťaj sa jej!

29 Nakoniec nájdeš u nej spočinutie a premení sa ti v rozkoš.

30 Jej putá ti budú mocným hradom a silnými základmi a jej nákrčník ti bude skvelým odevom.

31 Lebo slúži za ozdobu životu a jej záväzky sú nite spásy.

32 Ako skvelé rúcho si ju oblečieš a ako slávny veniec si ju nasadíš.

33 Synu, ak budeš na mňa dávať pozor, poučíš sa, a keď sa mi mysľou venuješ, staneš sa múdrym.

34 Ak nakloníš svoj sluch, dostane sa ti poučenia, a keď budeš rád počúvať, zmúdrieš.

35 Do zástupu skúsených starcov postav sa a s (celým) srdcom sa oddaj ich múdrosti, aby si mohol vypočuť každý rozhovor o Bohu a aby ani jediná chvályhodná múdra reč neušla tvojej pozornosti.

36 Ak uzrieš rozumného muža, už za rána choď k nemu: a tvoja noha nech otiera schody, ktoré vedú k jeho dverám.

37 Tvoja myseľ nech sa nesie k Božím prikázaniam a najmä pri jeho ustanoveniach zotrvávaj neprestajne; on ti dá (múdre) srdce a udelí ti aj z múdrosti, po ktorej túžiš.