Month: March 2020

1 Lepší je (krajec) chleba suchého a pokoj pri tom, ako dom mäsom obetným nabitý a pri tom svár.

2 Rozumný sluha vyšvihne sa nad (pánovho) syna naničhodného a s jeho bratmi si podelí dedičstvo.

3 Téglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato, srdcia však skúša Pán.

4 Ničomník striehne (na výpoveď) perí ničomných (a) luhár dopriava sluchu záškodnému jazyku.

5 Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie.

6 Korunou starcov (sú ich synovia a) vnukovia a ozdobou synov (sú) ich otcovia.

7 Nesluší ušľachtilá reč bláznovi a lživé reči šľachetnému (človeku).

8 Podplatný dar je vzácnym kameňom v očiach (toho, kto ho) dáva (druhému), všade sa stretá s úspechom, kde sa len obráti.

9 Kto zatajuje previnenie, ten sa usiluje lásku (zachovať), kto ďalej o ňom rozpráva, ten odpudzuje priateľov.

10 Viac zapôsobí (jedno) pokarhanie na rozumného, ako sto palíc na blázna.

11 Zlý sa (vždy) usiluje iba vzdorovať, no pošle sa naň posol ukrutný.

12 Lepšie sa človekovi stretnúť s medvedicou, ktorej vzali mláďatá, ako s bláznom v jeho bláznovstve.

13 Kto odpláca zlým za dobré, nehne sa z jeho domu nešťastie.

14 Púšťať sa do zvady je (ako) pretŕhať vodnú (hať), a preto nechaj škriepku prv, než vybúši.

15 Aj ten, kto ospravedlňuje bezbožného, aj ten, kto odsudzuje spravodlivého, obidvaja sa príkria Pánovi.

16 Načo len má blázon v ruke peniaze?! Kúpi (si) múdrosť, keď nemá rozumu?

17 Priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat.

18 Potratil rozum človek, ktorý tlieska do dlaní, keď za svojho blížneho dáva záruku.

19 Kto má rád zvadu, má rád hriech, kto stavia svoju bránu vysoko, chce zrútenie.

20 Ten, kto je skazeného srdca, nenájde nič dobrého a kto má vrtký jazyk, padne do zlého.

21 Kto splodil blázna, (splodil si ho) na svoj zármutok, otec nebude mať z blázna radosti.

22 Veselé srdce slúži na zdravie, zronený duch však kosti vysúša.

23 Bezbožník tajne prijíma dar (na podplatenie), by poprekrúcal právne chodníky.

24 Múdrosť (sa zračí) na výzore rozumného (človeka), bláznove oči (sa) však (pasú) v zemskej končine.

25 Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na zármutok svojej rodičke.

26 Vonkoncom nie je dobré pokutovať spravodlivého, biť (ľudí) statočných je (celkom) nesprávne.

27 Kto drží jazyk za zubami, ten vie, (čo je) vedomosť, a kto je chladnokrvný, je muž rozumný.

28 Aj pochábľa, ak mlčí, pokladajú za múdreho, keď zatíska pery, za rozumného.

1 Zádrapku hľadá, kto by sa rád odlúčiť, všetkými prostriedkami vyvoláva spor.

2 Umnosť sa nepozdáva bláznovi, len vyjavenie svojich myšlienok.

3 Tam, kde príde bezbožný, dostaví sa aj opovrhnutie a s hanbou (príde) potupa.

4 Sťa vody hlboké sú slová z mužských úst, (sú ako) rozvodnený potok, (ako) prameň múdrosti.

5 Je mrzké nadržiavať násilníkovi a toho, kto má pravdu, gniaviť na súde.

6 Pery blázna zapletávajú sa do škriepky a jeho ústa volajú, (že by rád) buchnáty.

7 Ústa blázna sú (mu) na skazu a jeho pery sa mu zastrájajú na život.

8 Slová klebetníka sú sťa lahôdky a schádzajú až na samé dno žalúdka.

9 Už (aj ten, kto je) vo svojej práci nedbalý, je bratom toho, ktorý (všetko) premárnil.

10 Pánovo meno je pevnou vežou, spravodlivý do nej utečie a je bezpečný.

11 Majetnosť boháča je pevným mestom preň a sťaby vysoký múr v jeho predstave.

12 Pred skazou (býva) povýšenosť srdca ľudského, pred slávou je však pokora.

13 Ak odpovedá (niekto) skôr, než (riadne) počuje, (za) bláznovstvo (sa) mu (to počíta) a (za) hanbu.

14 Mužný duch znáša svoju chorobu, no myseľ zronenú kto môže zniesť?

15 Rozumné srdce nadobúda vedomosť a ucho múdrych (ľudí) hľadá poznanie.

16 Dar kliesni cestu človeku a vymáha mu prístup k veľmožom.

17 Spravodlivým (sa zdá ten, kto) prvý (začína) svoj spor, kým nepríde jeho blížny a neusvedčí ho.

18 Lós potlačuje rozopry, rozsudzuje aj mocnárov.

19 Brat, urazený neverou, (je mocnejší) než mestská tvrdz. Spory sú ako hradné závory.

20 Z ovocia (svojich) úst sa každý nasýti, do sýtosti sa naje žatvy svojich pier.

21 Smrť (priam tak) ako život (býva) v moci jazyka a tí, čo radi (obracajú) ním, budú sa živiť jeho ovocím.

22 Kto našiel dobrú ženu, našiel (niečo) znamenité a dostal milostný dar od Pána.

23 Chudák sa prihovára prosebne, lež tvrdo odpovedá bohatý.

24 Niekto (má) takých priateľov, čo sú mu (iba) na škodu, niektorý priateľ sa však väčšmi pridŕža než brat.

1 Lepší je bedár, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti, ako boháč, ktorý (neopúšťa) svoje krivolaké chodníky.

2 Ani nedostatok rozumného nazerania nie je dobrý, (kto však) naťahuje nohy, potkne sa.

3 Človeku prevracia cesty (vlastné) bláznovstvo, a jeho srdce sa hnevá na Pána.

4 Bohatstvo získava (čoraz) viac priateľov, chudák však stratí (aj) svojho priateľa.

5 Falošný svedok neostane bez trestu a neutečie (ten, kto) vypúšťa (z úst kadejakú) lož.

6 Mnohí sa koria urodzenému (človekovi) a štedrému sú všetci veľmi oddaní.

7 Bedár je všetkým svojim bratom odporný, o čo viac sa jeho priatelia vzdialia od neho! Ženie sa za slovami, čo nič neznačia, kto …

8 Kto rozvíja (svoj) um, má svoju dušu rád, kto zachováva rozumnosť, dobre sa mu povodí.

9 Falošný svedok neostane bez trestu a zahynie, kto vypúšťa (z úst kadejakú) lož.

10 Nesvedčí kratochvíľa bláznovi, pravdaže (ani to), aby sluha nad kniežatami panoval.

11 Rozumnosť krotí v človekovi jeho hnev a je mu na česť, že sa vie povzniesť nad previnením.

12 Revaniu levíčaťa (sa podobá) kráľov hnev, lež jeho blahosklonnosť je (zas ako) rosa na byli.

13 Bláznivý syn je na nešťastie svojmu otcovi a škriepna žena je sťa neprestajný cícerok.

14 I dom, i majetok sa dedia po predkoch, rozumná žena je však od Pána.

15 Lenivosť pohružuje v spánok hlboký a ťarbák bude hladovať.

16 Kto zachováva prikázanie, zachováva svoj život, zomrie však ten, kto nevšíma si svojich ciest.

17 Požičiava Pánovi, kto sa nad chudákom zľutúva, a on mu jeho dobrodenie odplatí.

18 Bi svojho syna, kým je voľajaká nádej, lež aby si ho zabil, nech ti (ani) na um nezíde!

19 Kto srší hnevom, nech si znáša trest, lebo keď zachrániš ho (pred ním teraz), ešte pridávaš (k pokute).

20 Počúvaj radu a prijmi výčitku, pretože (takto) zmúdrieš napokon.

21 V ľudskom srdci je veľa myšlienok, podarí sa však (iba) rozhodnutie Pánovo.

22 Človekovi vynáša jeho dobrota a lepší bedár ako podvodník.

23 Báť sa Pána (je užitočné) pre život a (kto tak robí), prenocuje sýty a nestihne (ho) nešťastie.

24 Ak leňoch strčí ruku do misy, ani len k ústam nevztiahne ju (späť).

25 Keď bijú posmievača, prostomyseľný sa chytá rozumu, keď vyčíta sa rozumnému, pochopí.

26 Kto hubí otca, plaší mať, je synom ohavným a hanobným.

27 Prestaň, syn môj, počúvať, keď sa ti vyčíta, a zatúlaš sa od rozumných slov.

28 Ničomný svedok posmieva sa zákonu a ústa zloprajníkov hlcú neprávosť.

29 Na posmievačov sú pripravené prúty, na chrbty pochábľov však buchnáty.

1 Posmievač je víno (a) nezbedník je nápoj opojný, lenže nik (z tých, čo) po ňom bažia, múdry nebýva.

2 Revaniu levíčaťa (sa podobá) hrozba kráľova, ten, kto ho popudzuje k hnevu, hreší proti sebe samému.

3 Je pre človeka cťou, keď (pokojne) sedí, (kde sa strhol) spor, lež každý blázon sa zamieša (do škriepky)

4 Leňochovi sa nechce orať z jesene, (potom) sa zháňa za žatvy, a nieto (ničoho).

5 (Sťa) vody hlboké (sú) plán(y) v srdci človeka, rozumný muž ich však vie odtiaľ vytiahnuť.

6 Je veľa ľudí, čo sa chvália svojou dobrotou, ale kto nájde muža vskutku spoľahlivého?

7 (Ak niekto) kráča v bezúhonnosti a spravodlivosti, (budú) po ňom blažení jeho synovia.

8 Kráľ, ktorý sedí na sudcovskej stolici, rozráža svojím bystrozrakom všetko zlé.

9 Kto môže povedať: „Ja som si srdce očistil, som čistý od hriechu?“

10 Dvojaké závažie a miera dvojaká, obidvoje sa príkri Pánovi.

11 Už chlapec dáva svojimi skutkami najavo, či je čisté a správne jeho konanie.

12 Ucho, ktoré počuje, a oko, ktoré zrie, oboje stvoril Pán.

13 Nemiluj spánok, aby si neschudobnel, (len) otvor oči (a) máš chleba dosýta.

14 „Zlé, nanič!“ vraví, kto kupuje, ale keď odíde, potom chváli sa.

15 Je zlata a (je) veľa koralov, (ale) pery rozumného sú drahocennou nádobou.

16 Ber jeho odev, lebo sa zaručil za cudzinca a za cudzinku (vezmi) záloh od neho!

17 Človeku veľmi chutí nestatočne nadobudnutý chlieb, no nakoniec má plné ústa kamenia.

18 Plány sa daria, (len keď predchádzala) porada, preto sa púšťaj do vojny (len) po rozumných úvahách!

19 Vyzrádza tajnosti, kto klebetí, kade sa len hne, preto sa so strešteným rapotačom nepusť (do reči)!

20 Kto kľaje svojho otca abo svoju mať, zhasne mu kahan v hustej tme.

21 Majetok od počiatku chvatne nadobudnutý nebude požehnaný napokon.

22 Nehovor: „Ja sa za zlé vypomstím!“ (Len) dúfaj v Pána a pomôže ti.

23 Dvojaké závažie sa príkri Pánovi a nie je dobrá váha falošná.

24 Pán (riadi) kroky človeka, lež ako málo človek jeho ceste rozumie!

25 Je nebezpečné pre človeka: „Sväté!“ vybľafnúť a (iba) potom rozvážiť si, (čo sa) sľúbilo.

26 Múdry kráľ previeva zločincov a dá ich (mlátiť) kolesom.

27 Pánovým kahancom je ľudské svedomie, čo prekutáva všetky skryty života.

28 Dobrotivosť a vernosť ochraňujú vladára a dobrosrdečnosťou podopiera svoj trón.

29 Ozdobou mladých (je) ich moc, okrasou starcov (sú ich) šediny.

30 Krvavé sinky olamujú zlo a údery riadia skryty života.

1 Sťa vodná struha je srdce kráľa v ruke Pánovej, vedie ho, kamkoľvek chce.

2 Človeku sa môže zdať, že každá jeho cesta správna je, lenže srdcia posudzuje Pán.

3 Pestovať statočnosť a rozvahu sa väčšmi páči Pánovi ako obeta.

4 Povýšenecký pohľad a srdce naduté, čo hriešnici pokladajú (za) svetlo, (je) hriech.

5 Úsilia príčinlivého (vedú ho) vždy k zisku, lež každého, kto by rád rýchlo nahonobiť, (vedú) k veľkej chudobe.

6 Poklady, vyzískané lživým jazykom, sú ako rozoviata para, ako slučky, (ktoré nastrojila) smrť.

7 Násilie bezbožných strhne aj ich (samých), lebo sa vzpierali konať podľa práva.

8 Krivolaká je cesta muža, obťaženého vinou, ale kto je čistý, správny (je aj) jeho čin.

9 Lepšie je bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.

10 Duša tyrana žiada zlé, jeho blížny nenájde v jeho očiach zľutovanie.

11 Keď trescú posmievača, prostomyseľný múdrie, keď poučujú múdreho, rozširuje si vedomosť.

12 Spravodlivý pozoruje dom nespravodlivého, do akej záhuby sa rútia bezbožní.

13 Kto si ucho zapcháva, keď sa bedár krikom (ozýva), bude (raz) volať tiež, ale vyslyšaný nebude.

14 Dar potajomky daný krotí hnev a podarúnok za ňadrami prudkú zlosť.

15 Spravodlivého napĺňa radosť, keď (vidí) súdiť spravodlivo, hrôza však tých, čo pášu neprávosť.

16 Človek, čo zblúdil z cesty múdrosti, (čoskoro) bude v ríši mŕtvych spočívať.

17 Kto rád má radovánky, bude biedu trieť, nezbohatne, kto víno rád a olej (voňavý).

18 Výkupným za spravodlivého (býva) ničomník a vierolomník (nastupuje) na miesto statočných.

19 Lepšie je bývať na pustatine, ako s hašterivou ženou mrzutosť.

20 V príbytku múdreho (je) vzácny poklad a (takisto) olej (voňavý), pochabý človek ho však premrhá.

21 Kto sa usiluje o statočnosť a milosrdenstvo, nachádza život, (statočnosť) a česť.

22 Múdry vystúpi do mesta hrdinov a zborí baštu, ktorá budila v nich dôveru.

23 Ten, kto je strážcom svojich úst a svojho jazyka, je strážcom svojej duše pred úzkosťami.

24 Nespratný nafúkanec, zvaný posmievač, vyčíňa vo svojej nesmiernej pýche.

25 Vlastná žiadostivosť umorí leňocha, lebo sa jeho ruky štítia roboty.

26 Celý deň modliká a modliká; spravodlivý však rozdáva a neskrblí.

27 Obeta hriešnikov je odporná Pánovi, zvlášť, keď sa obetuje na zlý úmysel.

28 Falošný svedok vyjde navnivoč, ale človek, ktorý počúva, bude stále hovoriť.

29 Oplan vystavuje bezočivý výzor na obdiv, statočný (človek) si však dáva pozor na cestu.

30 Niet múdrosti, niet rozumnosti a nieto rady proti Pánovi.

31 Kôň býva prichystaný na deň, (keď sa strhne) boj, lenže Pán dáva víťazstvo.

1 Meno je hodno viac ako veľké bohatstvo, priazeň je lepšia nad striebro a nad zlato.

2 Boháč a bedár patria dovedna, obidvaja sú dielom Pánovým.

3 Prozreteľný (človek) predvída nehodu a vyhne sa, neskúsení však idú ďalej (neopatrne) a doplácajú (na svoj nerozum).

4 Odmena poníženej bázne pred Pánom je bohatstvo a česť a život (pospolu).

5 Bodľač (a) osídla (sa stelú) zvrhlému človekovi na cestu, kto si však chráni život, vyhne sa im zďaleka.

6 Navykaj chlapca na životnú dráhu, ktorej sa mu treba pridŕžať, a neodchýli sa od nej ani v starobe.

7 Boháč panuje nad chudobnými, kto si však požičiava, je veriteľovým sluhom.

8 Kto seje neprávosť, ten bude skazu žať, prút jeho prchkosti sa pominie.

9 Požehnaný bude, (kto vie) dobrým okom (pozerať), lebo dáva chudákovi zo svojho chleba.

10 Vyžeň posmievača a vysťahuje sa škriepka (s ním), rozopra a hanba prestanú.

11 (Pán) má rád toho, kto má čisté srdce, a milí sú mu neporušení. Človeku ľúbych perí je kráľ priateľom.

12 Oči Pánove (všetko) strážia bedlivo, zámery vierolomníkov však obracia navnivoč.

13 Leňoch hovorí: „Vonku je lev, mohol by ma roztrhať na (niektorej) ulici.“

14 Hlbokou jamou (sú) ústa cudzích (žien), ten do nej padne, na koho sa hnevá Pán.

15 Bláznovstvo väzí v srdci chlapčaťa, trestajúci prút ho však stadiaľ vyženie.

16 Utlačovateľ chudobného množí jeho (majetok), kto dáva boháčovi, (privodí ho) iba do nedostatku.

17 Nakloň svoj sluch a moje slová čuj a obráť svoju myseľ k tomu, čo ja viem.

18 Lebo bude krásne, ak ich vo svojom vnútri zachováš, keď na perách ti budú pohotové napospol.

19 Aby si v Pána skladal dôveru, o jeho cestách ťa dnes poúčam.

20 Či som ti nenapísal zas a zas vo (forme rozmanitých) rád a náhľad(ov),

21 (aby som) ťa oboznámil (s) pravdou, (s) pravdivými výrokmi, aby si správne odpovedal tým, čo sa ťa spytujú?

22 Nezdieraj chudobného preto, že je chudobný, a negniav v bráne bedára,

23 lebo Pán prevezme ich pravotu a oberie ich oberačov o život.

24 Nepobrataj sa s hnevným človekom a s prchkým chlapom neobcuj,

25 aby si tiež nenavykol jeho chodníčkom a nenastrojil svojej duši sieť.

26 Nepatri k tým, čo tlieskajú (ihneď do dlaní na znak) záruky, k tým, čo sa zaručujú za dlhy.

27 Ak nebudeš mať z čoho zaplatiť, vezmú tvoje lôžko spod teba.

28 Nehýb medzu prastarú, (tú), ktorú ustálili tvoji otcovia.

29 (Ak) vidíš chlapa, (ktorý je) rúči vo svojej robote, (nuž, vedz, že) bude slúžiť u kráľov, nebude slúžiť u bezvýznamných ľudí.

1 Keď si sadneš s pánom jesť, dobre si všímaj (toho), kto je pred tebou.

2 A nôž si prilož na hrdlo, ak ovládať chceš svoju chuť.

3 Nežiadaj si jeho lahôdok, bo je to pokrm oklamný.

4 Nenamáhaj sa zbohatnúť (a) zdržuj svoju vynaliezavosť.

5 (Len čo) si mihol okom (na bohatstvo), už ho niet. Lebo je isté, že si spraví perute a odletí jak orol k nebesám.

6 Nejedávaj chlieb u závistlivého (človeka) a nežiadaj si jeho lahôdok!

7 Lebo ako zmýšľa v duši, taký je. „Jedz a pi!“, vraví ti, ale jeho srdce ti nežičí.

8 Vydáviš sústo, čo si prehltol, a budeš mrhať svoje pekné slová (podaromnici).

9 Nehovor bláznovi (nič) do ucha, lebo (len) opovrhne rozumnosťou tvojich slov.

10 Nevnikaj za medzu prastarú a neskracuj pole sirotám!

11 Lebo ich zástanca je mocný, on bude viesť proti tebe ich pravotu.

12 Vovádzaj svoje srdce do učenia a (napni) svoje uši k slovám rozumným.

13 Neukracuj chlapca na treste, bo nezomrie, keď ho vyšľaháš korbáčom.

14 Ty ho vyšľaháš korbáčom a (tým) zachraňuješ jeho dušu pred peklom.

15 Ak bude múdre tvoje srdce, syn môj, radovať sa bude moje srdce tiež

16 a moje vnútro bude plesať, keď budú tvoje pery správne (veci) hovoriť.

17 Nech neroznecuje sa tvoje srdce kvôli hriešnikom, no (tým viac) v bázni pred Pánom každý deň,

18 lebo (ti) kynie budúcnosť a tvoja nádej nazmar nevyjde.

19 Počúvaj, syn môj, aby si bol skúsený, a rovnou cestou svoje srdce veď!

20 Nepatri (k tým, čo) spíjajú sa vínom (nadmieru), (ani k tým, ktorí) nevedia sa najesť mäsa dosýta.

21 Bo schudobnie pijan i ten, čo sa objedá, a ospanlivosť odieva do handier.

22 Poslúchaj svojho otca, ktorý je ti rodičom, a nepohŕdaj svojou matkou na jej staré dni!

23 Získavaj pravdu a nepredávaj (ju), múdrosť, náuku a rozumnosť!

24 Radosťou plesá otec spravodlivého, a rodič (syna) múdreho sa kochá v ňom.

25 Nech kochajú sa (v tebe) tvoj otec a tvoja mať a nech sa teší tvoja rodička!

26 Daj mi, syn môj, svoje srdce a bár by tvoje oči nachádzali v mojich cestách záľubu!

27 Bo jamou hlbokou je smilnica a úzkou studnicou je cudzoložnica.

28 Aj ona striehne ako zákerník a rozmnožuje medzi ľuďmi tých, čo robia neverne.

29 Kto bedáka? Kto (vraví): „Jaj!“? Ktože sa vadí? Kto sa sťažuje? Kto bez príčiny rany (tŕži)? Ktože má oči zmútené?

30 Tí, čo sa (dlho) bavia pri víne, čo chodia vychutnávať víno miešané.

31 Nepozeraj ty na víno, jak skvie sa nachovo, ako sa blýska v pohári! Kĺže sa (dolu hrdlom) lahodne,

32 lež naposledok štipne ako had a kúsne ako zmija.

33 Oči ti budú vidieť veci čudesné a tvoje srdce bude myslieť na pochabosti.

34 Budeš sťa (ten, čo) na šírave mora spí, ako námorník, čo spí v koši na sťažni.

35 „Nabili ma, (a) nebolelo ma, natĺkli ma, (a) nič som necítil. Kedy sa zobudím? Pôjdem ho hľadať zas.“

1 Nezáviď ľuďom zlým a nežiadaj si s nimi obcovať!

2 Lebo ich srdce myslí na zbojstvo, ich pery vyslovujú trápenie.

3 Múdrosťou buduje sa dom a rozumnosťou býva upevňovaný.

4 Vedomosťou sa naplňujú komory všakovým hodnotným a krásnym imaním.

5 Múdry chlap (je viac ako) moc a umný človek (viac než) sila mohutná.

6 Bo (takto) po rozumných úvahách sa pustíš do vojny a úspech (je tam, kde je) veľa poradcov.

7 Múdrosť je privysoká truľovi, (a preto) v bráne neotvorí svojich úst.

8 Ten, kto sa zaoberá zlými zámermi, bude sa volať intrigán.

9 Hriech chodí pochábľovi po mysli, nuž oškliví sa ľuďom posmievač.

10 Ak si chabý (teraz, keď sa dobre máš), (bude) slabá tvoja sila v čase súženia.

11 Zachraňuj na smrť vedených a vyslobodzuj tých, čo vedú na popravisko!

12 Keby si povedal: „Nuž ja som o tom nevedel“ – či ten, čo váži srdcia, neporozumie? Veď strážca tvojej duše vie, odplatí človekovi podľa jeho činov.

13 Jedz, syn môj, med, lebo je dobrý, a medu samotok je sladký tvojmu podnebiu.

14 Tak, vedz, (je) múdrosť tvojej duši. Ak si (ju) našiel, máš budúcnosť a tvoja nádej nazmar nevyjde.

15 Nestroj úklady, bohaprázdny (človek), príbytku spravodlivého, nepustoš miesto, (kde sa kladie) na odpočinok.

16 Lebo spravodlivý vstane, hoc by padol sedem (ráz), zločinci však pohrúžia sa v nešťastí.

17 Neteš sa, keď padne tvoj nepriateľ a keď sa potkne, nech ti srdce neplesá,

18 aby (to) vari nepobadal Pán a (nevyvolalo to) v jeho očiach neľúbosť, aby neodvrátil od neho svoj hnev.

19 Nesrď sa na tých, ktorí pášu zlo, nerozhorčuj sa na zločincov!

20 Bo nemá budúcnosti zlý (a) zhasne kahan bohaprázdnych (ľudí).

21 Boj sa Pána, syn môj, aj vladára (a) daj si pokoj s buričmi,

22 lebo náhle zdvihne sa ich záhuba; a ktovie, (kedy vzíde) skaza od oboch?

23 Aj tieto (príslovia sa pripisujú) mudrcom: Je mrzké hľadieť na osoby pri súde.

24 Kto vraví vinnému: „Si nevinný,“ ľudia ho budú preklínať (a) národy mu budú zlorečiť.

25 Tým však, čo sa zastávajú spravodlivosti, dobre sa povodí a príde na nich požehnanie prehojné.

26 Bozkáva (na) pery, kto dáva správnu odpoveď.

27 Vybav si vonku svoju robotu a vykonaj ju na poli! Potom (sa môžeš oženiť) a budovať si dom.

28 Nebývaj pre nič za nič svedkom proti svojmu blížnemu, ani nezavádzaj nikoho svojimi perami.

29 Nehovor: „Ako on urobil mne, tak aj ja jemu urobím. Odplatím každému podľa jeho činov.“

30 Prešiel som popri poli lenivého človeka a popri vinohrade chlapa, ktorý rozum potratil.

31 A hľa, bol celkom zarastený pŕhľavou, jeho povrch pokrývalo bodľačie a jeho múr sa rozváľal.

32 Keď som to videl, uvažoval som, hľadel som a vzal som si ponaučenie.

33 „Trošičku pospať, trošku podriemať, trošičku ruky zložiť na lôžku.“

34 Nuž príde ako tulák bieda na teba a núdza jak ozbrojený muž.

1 Toto sú tiež Šalamúnove porekadlá, čo vypísali ľudia Ezechiáša, kráľa júdskeho.

2 (Je) Božou slávou zatajovať veci, (je) slávou kráľov veci vyskúmať.

3 Výška neba, hĺbka zeme a srdce kráľov sú nevyspytateľné.

4 Odstráň trosku zo striebra a podarí sa zlatníkovi (umelecká) nádoba.

5 Odstráň bezbožníka spred kráľa a upevní sa jeho trón v spravodlivosti.

6 Nevystatuj sa pred kráľom a nepostav sa (ta, kde majú) miesto veľmoži.

7 Lebo je lepšie, (aby) ti povedali: „Potisni sa vyššie, sem!“ než by ťa uponížili pred kniežaťom.

8 Čo tvoje oči videli, nechoď (s tým) hneď (a nezačínaj) spor! Lebo čo si počneš napokon, keď ťa tvoj blížny zahanbí?

9 Dožaduj sa práva, cti voči svojmu blížnemu, ale maj ohľad na tajomstvo iného,

10 aby ti to nevyčítal, kto by (to) počul, a nenarušil tvoju česť, čo si mal.

11 (Sťa) na strieborných misách zlaté jablká (sú) slov(á), povedané v pravý čas.

12 (Sťa) zlatá obrúčka a klenot zo zlata (je) múdry (mravo)kárca pre vnímavý sluch.

13 Ako (keď človek) ochladí sa snehom v horúčosti za žatvy, (takým dobrodením je) spoľahlivý posol pre toho, kto ho posiela, občerstvuje dušu svojmu pánovi.

14 Mraky a vietor, ale bez dažďa, je človek, ktorý hory doly sľuboval, a nedal nič.

15 Trpezlivosťou sa dá knieža obmäkčiť a kosti láme jazyk lichotný.

16 Našiel si med? Jedz, koľko je ti dosť, aby si sa ho nenajedol nadmieru a nemusel ho vydáviť.

17 Zdržiavaj svoju nohu od príbytku svojho priateľa, aby ťa nemal po krky a neznenávidel ťa.

18 Kladivo, meč a ostrý šíp je človek, ktorý krivo svedčí proti svojmu blížnemu.

19 Zlomený zub a noha vytknutá (je) spoliehanie na neverného (človeka) v čase úzkosti.

20 Vyzliekať kabát za chladného (počasia), (liať) ocot na ranu (je) spievať piesne srdcu smutnému.

21 Ak je ten, kto ťa nenávidí, hladný, daj mu chleba jesť, ak je smädný, daj mu vody piť;

22 lebo tak mu žeravého uhlia nahrnieš na hlavu a Pán ti odplatí.

23 Severný vietor nosí dážď a potmehúdsky jazyk nahnevanú tvár.

24 Je lepšie bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.

25 Studená voda pre vyprahnutú dušu (je) dobrá zvesť z ďalekého kraja.

26 Zmútená studnica a prameň skazený (je) spravodlivý (človek), čo sa zakolíše pred bezbožníkom.

27 Jesť veľa medu nie je na osoh, nuž, (priam tak) šetri s pochvalnými slovami!

28 (Sťa) mesto s preboreninami, bez múru, (je) muž, čo nevie svojho ducha držať na uzde.

1 Ako (je nemiestny) sneh v lete a dážď za žatvy, tak nepristane pochábľovi česť.

2 Jak vrabec, ktorý lieta sem a tam, a lastovička, ktorá letí hocikam, je nerozvážna kliatba: nepostihne (nikoho).

3 Bič na koňa, uzda na osla a korbáč na chrbát pochábľov.

4 Neodpovedaj pochábľovi podľa jeho bláznovstva, aby si sa mu nestal aj ty podobným.

5 Odpovedz pochábľovi podľa jeho bláznovstva, aby sa nezdal múdrym sebe samému.

6 Nohy si odtína (a) zakusuje nešťastie, kto posiela odkazy po pochábľovi.

7 (Ako sú) nanič stehná chromému, priam tak je porekadlo v ústach pochábľov.

8 (Človeku, ktorý by) priväzoval kameň do praku, (podobá sa ten), kto preukazuje česť bláznovi.

9 Ako tŕň, čo sa opitému zadrel do ruky, je porekadlo v ústach pochábľov.

10 Strelcovi, (ktorý) raní všetkých vôkolidúcich, (podobá sa ten), kto pochábľa a opitého najíma.

11 (Ako) pes, ktorý sa vracia k tomu, čo vydávil, je blázon, ktorý opakuje svoje bláznovstvo.

12 (Ak) vidíš muža, čo sa zdá byť múdrym sebe samému, (nuž vedz, že) pochábeľ (má) viacej nádeje než on.

13 Leňoch hovorí: „Strašný lev je na ceste, na uliciach je lev.“

14 (Ako) sa dvere krútia na čapoch, (priam tak sa krúti) na svojej posteli lenivec.

15 Ak leňoch strčí ruku do misy, ťažko mu vrátiť, sa ňou k svojim ústam späť.

16 Leňochovi sa vidí, že je múdrejší ako sedem (iných, ktorí vedia) odpovedať rozumne.

17 Psa, čo si beží svojou cestou, chytá za uši ten, kto sa mieša do (cudzieho) sporu, ktorý sa ho netýka.

18 (Ako ten, kto) vrhá zo samopaše šípy, oštepy a smrť,

19 je človek, (ktorý) klame svojho blížneho a (potom) vraví: „Veď ja som len žartoval!“

20 (Kde) niet dreva, (tam) vyhasne oheň a kde niet klebetníka, tíchne svár.

21 Kozub je na uhlie a drevo na oheň a škriepny človek na rozdúchavanie rozopry.

22 Slová klebetníka sú sťa lahôdky a schádzajú až na samo dno žalúdka.

23 Sťa povlak nevyčisteného striebra na črepe sú pery horúce a (pritom) srdce zlé.

24 Svojimi perami sa (síce) pretvaruje (ten, kto) prechováva nenávisť, lež na mysli mu tanie klam.

25 Never mu, (ani) keby sa (ti) prihováral hlasom ľúbezným, lebo v jeho srdci (väzí) sedem ohavností.

26 I keby niekto kryl nenávisť pretvárkou, v rade vyjde jeho zloba najavo.

27 Kto kope jamu (druhému, sám) do nej padne, a kto gúľa kameň (na iného), privalí jeho samého.

28 Falošný jazyk nemá rád tých, ktorých rozdrvil, a lichotivé ústa pripravujú pád.