Month: March 2020

1 Joas mal sedem rokov, keď začal kraľovať, a štyridsať rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Sebia z Bersabe.

2 Joas robil po všetky dni kňaza Jojadu, čo sa páči Pánovi.

3 Jojada mu vzal dve ženy, takže sa mu narodili synovia a dcéry.

4 Potom si Joas zaumienil obnoviť Pánov dom.

5 Zhromaždil kňazov a levitov a povedal im: „Vyjdite do júdskych miest a z roka na rok vyberajte od všetkých Izraelitov peniaze na opravu domu svojho Boha. A vy sa priberajte k veci!“ Ale leviti sa nepriberali.

6 Preto kráľ zavolal hlavu, Jojadu, a povedal mu: „Prečo si nenaliehal na levitov, aby doniesli z Júdska a z Jeruzalema dávku, ktorú predpísal Pánov služobník Mojžiš obci Izraela pre stánok zákona?!

7 Lebo zločinná Atalia a jej synovia pokazili Boží dom a zo všetkých, Pánovmu chrámu zasvätených vecí narobili bálov.“

8 Na kráľov príkaz urobili debnu a umiestnili ju pri bráne Pánovho domu zvonku.

9 Potom vydali v Júdsku a Jeruzaleme ohlas, aby donášali Pánovi dávku, ktorú Izraelitom na púšti predpísal Boží služobník Mojžiš.

10 Všetky kniežatá a všetok ľud sa radovali. Donášali a hádzali do debny až sa naplnila.

11 Z času na čas debnu doniesli, aby ju kráľ prostredníctvom levitov prehliadol, a ak zistili, že je peňazí veľa, prichádzal kráľov pisár a poverenec hlavného kňaza, debnu vyprázdnili a zasa ju zaniesli na jej miesto. Tak robievali deň po deň a nazbierali množstvo peňazí.

12 Kráľ a Jojada ich odovzdali dielovedúcim, ktorí mali dozor pri prácach v Pánovom dome. Oni najímali kamenárov a tesárov na obnovu Pánovho domu, ako aj železiarov a kovorobotníkov na opravu Pánovho domu.

13 Robotníci pracovali a opravy pod ich rukami pokračovali, až uviedli Boží dom do pôvodného stavu a upevnili ho.

14 Keď boli hotoví, zaniesli zvyšok peňazí kráľovi a Jojadovi a on dal za ne urobiť nádoby pre Pánov dom, nádoby na (boho)službu a obety, čaše a zlaté a strieborné nádoby. A po všetky Jojadove dni ustavične prinášali v Pánovom chráme celopaly.

15 Ale Jojada zostarel a zomrel v plnom veku. Keď zomrel, mal stotridsať rokov.

16 Pochovali ho v Dávidovom meste s kráľmi, lebo robil dobro pre Izrael, pre Boha a jeho dom.

17 Po Jojadovej smrti prišli júdske kniežatá, poklonkovali kráľovi a kráľ ich poslúchol.

18 Opustili dom Pána, Boha svojich otcov, a slúžili ašerám a modlám. A tak dopadol hnev na Júdu a Jeruzalem pre toto ich previnenie.

19 Posielal k nim prorokov, aby ich obrátili k Pánovi a napomínali ich, lenže nepočúvali.

20 Vtedy Boží duch odial Zachariáša, syna kňaza Jojadu, i postavil sa pred ľud a povedal mu: „Toto hovorí Pán: Prečo prestupujete Pánove príkazy? Nedarí sa vám! Preto, že ste opustili Pána, on opustil vás.“

21 Oni sa proti nemu sprisahali a na kráľov rozkaz ho ukameňovali na nádvorí Pánovho domu.

22 Kráľ Joas si nespomenul na dobrodenie, ktoré mu preukázal jeho otec Jojada, ale zavraždil jeho syna. Keď umieral, povedal: „Pán to vidí a pomstí.“

23 Po uplynutí roku tiahlo proti nemu aramejské vojsko. Prišli do Júdska a Jeruzalema a vyhubili všetky kniežatá ľudu a všetku korisť poslali kráľovi do Damasku.

24 Hoci aramejské vojsko prišlo s malým počtom mužov, Pán im vydal do ruky veľmi veľké vojsko, lebo opustili Pána, Boha svojich otcov. Aj proti Joasovi vyniesli výroky.

25 Keď od neho odišli – a nechali ho v ťažkých chorobách -, sprisahali sa proti nemu jeho sluhovia pre krv syna kňaza Jojadu a zabili ho na jeho lôžku. Zomrel a pochovali ho v Dávidovom meste, ale nepochovali ho v kráľovských hroboch.

26 Títo sa sprisahali proti nemu: Zabad, syn Amončanky Semaaty, a Jozabad, syn Moabčanky Semarity.

27 O jeho synoch, o množstve zbierok za neho a o oprave Božieho domu sa píše vo Výklade Knihy kráľov. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amasiáš.

1 Amasiáš mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Joadan z Jeruzalema.

2 Robil, čo sa páči Pánovi, nie však z celého srdca.

3 Len čo mal vládu pevne v rukách, pobil svojich sluhov, ktorí zavraždili kráľa, jeho otca.

4 Ale ich synov nezabil, ako je písané v knihe Mojžišovho zákona, kde Pán prikazuje: „Nebudú zomierať otcovia za synov, ani synovia za svojich otcov, ale každý zomrie za svoj hriech.“

5 Amasiáš zhromaždil Júdovcov a postavil ich podľa rodov, podľa veliteľov tisícok a stotín z celého Júdu a Benjamína. Spočítal ich od dvadsaťročných nahor a zistil, že ich je tristotisíc vybraných, ktorí môžu ísť do vojny a narábať kopijou a štítom.

6 Aj z Izraela si najal stotisíc udatných bojovníkov za sto hrivien striebra.

7 Vtedy k nemu prišiel Boží muž a hovoril: „Kráľu, nech s tebou netiahne izraelské vojsko, lebo Pán nie je s Izraelom, s nikým z Efraimcov.

8 Choď iba ty a drž sa mužne v boji, (ináč) ťa Boh nechá padnúť pred nepriateľom, lebo Boh môže pomôcť, ale aj poraziť.“

9 Amasiáš odpovedal Božiemu mužovi: „A čo robiť so sto hrivnami, ktoré som dal izraelskému oddielu?“ Boží muž odpovedal: „Pán má toľko, že ti môže dať oveľa viac ako toto.“

10 Nato Amasiáš oddelil oddiel, ktorý k nemu prišiel z Efraima, aby šiel domov. Oni sa veľmi nahnevali na Júdovcov a s rozpáleným hnevom sa vrátili domov.

11 Amasiáš sa vzmužil, vyviedol svoj ľud, prišiel do Soľného údolia a porazili desaťtisíc Seiranov.

12 Desaťtisíc však zajali synovia Júdu živých, vyviedli ich na vrch skaly a pozhadzovali ich z vrchu skaly, takže sa všetci rozdrúzgali.

13 Ale príslušníci oddielu, ktorý Amasiáš vrátil, aby s ním nešiel do boja, plienili v júdskych mestách od Samárie až po Bethoron, zabili v nich tritisíc a nabrali veľa koristi.

14 Keď sa Amasiáš vrátil po porážke Edomčanov, priniesol si bohov Seiranov, postavil si ich za bohov, klaňal sa im a pálil im tymian.

15 Nato sa Pán rozhneval na Amasiáša a poslal k nemu proroka, ktorý mu hovoril: „Prečo hľadáš bohov národa, ktorí nevyslobodili svoj ľud z tvojej ruky?“

16 Ešte hovoril, keď mu odpovedal: „Azda sme ťa urobili kráľovým radcom? Prestaň! Prečo by som ťa mal zabiť?!“ Prorok prestal, ale povedal: „Viem, že Boh sa rozhodol zabiť teba, keď si to urobil a neposlúchol si moju radu.“

17 Júdsky kráľ Amasiáš sa poradil a poslal izraelskému kráľovi Joasovi, synovi Jehuovho syna Joachaza, odkaz: „Poď, pozrime si do očí!“

18 Ale kráľ Izraela Joas odkázal júdskemu kráľovi Amasiášovi: „Bodľač, ktorá je na Libanone, poslala cédru, ktorý je na Libanone, odkaz: »Daj svoju dcéru môjmu synovi za ženu!« Ale prišla divá zver, ktorá je na Libanone, a pošliapala bodľač.

19 Hovoríš si, že si porazil Edomsko a nadýma sa ti srdce, aby si dosiahol slávu. Seď doma! Prečo vyvolávaš nešťastie? Padneš aj ty a Júdsko s tebou!“

20 Ale Amasiáš neposlúchol. To bolo od Boha, aby ich vydal do ruky, lebo hľadali bohov Edomu.

21 Preto izraelský kráľ Joas tiahol nahor a stretli sa, on a júdsky kráľ Amasiáš, pri Betsamese, ktorý je v Júdsku.

22 Júda utrpel od Izraela porážku, takže každý ušiel do svojho stanu.

23 A júdskeho kráľa Amasiáša, syna Joachazovho syna Joasa, izraelský kráľ Joas chytil v Betsamese. Zaviedol ho do Jeruzalema a prelomil múr Jeruzalema od Efraimskej brány až po bránu Rožnú, štyristo lakťov.

24 Zobral všetko zlato, striebro a všetky nádoby, ktoré boli v Pánovom dome pri Obededomovi, ďalej poklady kráľovského domu aj rukojemníkov a vrátil sa do Samárie.

25 Po smrti izraelského kráľa, Joachazovho syna Joasa, žil júdsky kráľ, Joasov syn Amasiáš, pätnásť rokov.

26 Ostatok Amasiášových dejín, prvších i neskorších, je napísaný v Knihe kráľov Júdu a Izraela.

27 Od času, čo Amasiáš odstúpil od Pána, v Jeruzaleme proti nemu zosnovali sprisahanie. Ušiel do Lachisa, ale poslali za ním do Lachisa a zabili ho tam.

28 Vzali ho na kone a pochovali ho s jeho otcami v júdskom meste.

1 Všetok júdsky ľud však vzal Oziáša, ktorý mal šestnásť rokov, a ustanovil ho za kráľa namiesto jeho otca Amasiáša.

2 On opevnil Elat a vrátil ho zasa Júdsku, keď sa kráľ už uložil k svojim otcom.

3 Oziáš mal šestnásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatdva rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jechelia z Jeruzalema.

4 Robil, čo sa páči Pánovi, všetko tak, ako robil jeho otec Amasiáš.

5 Usiloval sa hľadať Boha za dní Zachariáša, ktorý učil bázni pred Bohom, a v dňoch, keď hľadal Pána, Boh mu dával úspech.

6 Vytiahol do boja proti Filištíncom, zrúcal múry Gétu, múry Jabnie a múry Azotu a opevnil mestá pri Azote a pri Filištíncoch.

7 A Boh mu pomáhal proti Filištíncom, proti Arabom, ktorí bývali v Gurbáli, a proti Meunejcom.

8 Amončania platili Oziášovi poplatky a jeho chýr prenikol až ako sa ide do Egypta, lebo jeho moc veľmi vzrástla.

9 Oziáš postavil veže v Jeruzaleme nad Rožnou bránou, nad Údolnou bránou a tiež nad Uhlom a opevnil ich.

10 Postavil veže na púšti, vykopal veľa studní, lebo mal množstvo dobytka na nížine i na rovine, roľníkov a vinohradníkov vo vrchoch a v Karmeli, pretože mal pôdu rád.

11 Oziáš mal vojsko bojovníkov, ktoré tiahlo do vojny po oddieloch v počte podľa sčítania, prevedeného sčítateľom Jehielom a pisárom Másiášom pod vedením Hananiáša, ktorý bol z kráľovských kniežat.

12 Úhrnný počet pohlavárov rodín, udatných mužov, bol dvetisícšesťsto.

13 Pod rukou mali vojenskú silu, tristosedemtisícpäťsto udatných bojovníkov, aby pomáhali kráľovi proti nepriateľom.

14 Oziáš zaopatril pre nich, pre celé vojsko, štíty, kopije, prilby, panciere, kuše a praky na skaly.

15 V Jeruzaleme dal zhotoviť dôvtipne vymyslené stroje, ktoré mali byť na vežiach a na uhloch na vystreľovanie šípov a veľkých kameňov. Jeho chýr sa rozniesol široko-ďaleko, lebo sa mu dostalo zázračnej pomoci, kým nezmocnel.

16 Ale keď zosilnel, srdce mu spyšnelo na záhubu a previnil sa proti Pánovi, svojmu Bohu, lebo vošiel do Pánovho chrámu a chcel páliť tymian na kadidlovom oltári.

17 I vošiel za ním kňaz Azariáš a s ním osemdesiat neohrozených Pánových kňazov,

18 postavili sa proti kráľovi Oziášovi a vraveli mu: „Nie tebe, Oziáš, prislúcha páliť tymian Pánovi, ale kňazom, Áronovým synom, ktorí sú vysvätení, aby pálili tymian. Vyjdi zo svätyne, lebo si sa prehrešil a nebude ti to na slávu u Pána, Boha.“

19 Oziáš sa rozhneval. Držal v ruke kadidelnicu a chcel páliť tymian. Ako sa rozhneval na kňazov, vyrazilo mu na čele malomocenstvo pred kňazmi v Pánovom dome pri kadidlovom oltári.

20 Keď sa kňaz Azariáš a ostatní kňazi obrátili k nemu, už mal na čele malomocenstvo. Rýchlo ho odtiaľ vyhnali. Ale aj sám sa ponáhľal dostať sa von, lebo ho ranil Pán.

21 Kráľ Oziáš ostal malomocný až do dňa svojej smrti. Býval v dome v ústraní, postihnutý malomocenstvom, lebo bol vylúčený z Pánovho domu. A jeho syn Joatam spravoval kráľovský dom a súdil ľud krajiny.

22 Ostatok Oziášových dejín, prvších i neskorších, napísal Amosov syn Izaiáš, prorok.

23 Potom sa Oziáš uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami na poli hrobov, ktoré mali králi, lebo vraveli: „Je malomocný.“ Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joatam.

1 Joatam mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jezusa, dcéra Sadoka.

2 Robil, čo sa páči Pánovi, všetko, ako robieval jeho otec Oziáš, lenže do Pánovho chrámu nevošiel. Ale ľud bol ešte skazený.

3 On opevnil Hornú bránu Pánovho domu a veľa staval aj na Ofelskom múre.

4 Opevňoval mestá v Júdskom pohorí a v lesoch staval hrady a veže.

5 On bojoval proti kráľovi Amončanov a premohol ich. V tom roku mu Amončania dali sto hrivien striebra, desaťtisíc korov pšenice a desaťtisíc jačmeňa. Toto mu Amončania dodali aj v druhom a treťom roku.

6 Joatam bol mocný, lebo svoje cesty upevnil pred Pánom, svojím Bohom.

7 Ostatok Joatamových dejín, jeho vojny a cesty sú opísané v Knihe kráľov Izraela a Júdu.

8 Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme.

9 Potom sa Joatam uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Achaz.

1 Achaz mal dvadsať rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Nerobil, čo sa páči Pánovi, ako jeho otec Dávid.

2 Išiel po ceste izraelských kráľov, ba dal aj sochy uliať pre bálov,

3 pálil kadidlo v údolí Benenom a svojich synov previedol cez oheň podľa ohavností pohanov, ktorých Pán vyhnal spred Izraelitov.

4 Obetoval a pálil tymian na výšinách, na kopcoch a pod každým zeleným stromom.

5 Preto ho Pán, jeho Boh, vydal do ruky kráľa Aramejčanov, ktorí ho porazili, zobrali množstvo zajatcov a odviedli ich do Damasku. Dostal sa aj do ruky izraelského kráľa, ktorý mu spôsobil veľkú porážku.

6 Romeliášov syn Pekach zabil za jediný deň stodvadsaťtisíc Júdovcov, všetko udatných bojovníkov, pretože opustili Pána, Boha svojich otcov.

7 Efraimský hrdina Zechri zabil kráľovho syna Maásiáša, správcu domu Ezrikama a Elkanu, druhého po kráľovi.

8 Synovia Izraela vzali od svojich bratov do zajatia dvestotisíc žien, chlapcov a dievčat; nabrali od nich aj množstvo koristi a korisť odniesli do Samárie.

9 Bol tam Pánov prorok menom Oded. Ten vyšiel pred vojsko, ktoré prichádzalo do Samárie, a povedal im: „Hľa, Pán, Boh vašich otcov, sa rozhneval na Júdovcov a vydal ich do vašej ruky a vy ste ich vraždili so zúrivosťou, ktorá siahala až do neba.

10 A teraz zamýšľate podrobiť si synov Júdu a Jeruzalema za otrokov a otrokyne. Ale neprevinili ste sa aj vy sami proti Pánovi, svojmu Bohu?!

11 Teraz ma teda poslúchnite a pošlite späť zajatcov, ktorých ste priviedli zo svojich bratov, ináč bude na vás Pánov hnev.“

12 Nato sa niektorí z efraimských pohlavárov: Johananov syn Azariáš, Mosolamov syn Barachiáš, Selumov syn Ezechiáš a Adaliho syn Amasa postavili proti tým, čo prichádzali z vojny,

13 a povedali im: „Neprivádzajte sem tých zajatcov, lebo už je na nás vina pred Pánom a vy chcete ešte pridať k našim hriechom a vinám. Veď máme až priveľa previnení a hnev je nad Izraelom!“

14 A ozbrojenci nechali zajatcov a korisť pred kniežatami a celým zhromaždením.

15 I povstali mužovia označení podľa mien, ujali sa zajatcov a všetkých, ktorí z nich boli nahí, zaodiali z koristi. Obliekli ich, obuli ich, nachovali, napojili a pomazali. Všetkých, ktorí sa podlamovali, niesli na osloch a zaviedli ich do Jericha, do mesta paliem, k ich bratom a vrátili sa do Samárie.

16 V tom čase poslal kráľ Achaz k asýrskym kráľom, aby mu pomáhali.

17 Ešte prišli aj Edomčania, udreli na Júdovcov a odviedli zajatcov.

18 Filištínci zase plienili v mestách Nížiny a júdskeho juhu, zaujali Betsames, Ajalon, Gaderot, Socho a jeho osady, Tamnu a jej osady a Gamzo s jeho osadami a usadili sa tam.

19 Lebo Pán pokoril Júdu pre Achaza, kráľa Izraela, pretože zapríčinil v Júdsku bezuzdnosť a ťažko sa spreneveril Pánovi.

20 Prišiel proti nemu asýrsky kráľ Telgatfalnasar, trápil ho, ale neposilnil.

21 Lebo Achaz olúpil Pánov dom, dom kráľov a kniežat a odovzdal to asýrskemu kráľovi, ale nepomohlo mu to.

22 Aj keď bol v úzkosti, ďalej sa spreneveroval Pánovi. To bol kráľ Achaz.

23 Obetoval bohom Damasku, ktorí ho porazili. Hovoril si: „Keďže bohovia aramejských kráľov im pomohli, budem im obetovať a pomôžu aj mne.“ Ale oni boli na skazu jemu i celému Izraelu.

24 Achaz pobral nádoby z Božieho domu, polámal nádoby Božieho domu, zatvoril dvere Pánovho domu, v Jeruzaleme si nastaval na každom rohu oltárov

25 a v každom meste Júdska porobil výšiny, aby tam pálil kadidlo iným bohom, a tak poburoval Pána, Boha svojich otcov.

26 Ostatné jeho dejiny a jeho cesty, prvšie i neskoršie, sú opísané v Knihe kráľov Júdu a Izraela.

27 Potom sa Achaz uložil k svojim otcom a pochovali ho v meste, v Jeruzaleme; ale nezaniesli ho do hrobov izraelských kráľov. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ezechiáš.

1 Ezechiáš začal kraľovať, keď mal dvadsaťpäť rokov, a dvadsaťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Abia, Zachariášova dcéra.

2 Robil, čo sa páči Pánovi, celkom tak, ako robil jeho otec Dávid.

3 On v prvom roku svojho kraľovania, v prvom mesiaci, otvoril dvere Pánovho domu a opravil ich.

4 Priviedol kňazov a levitov a zhromaždil ich na východnom priestranstve.

5 A povedal im: „Počujte ma, leviti! Hneď sa posväťte a posväťte dom Pána, Boha svojich otcov, a povynášajte zo svätyne všetku nečistotu!

6 Lebo naši otcovia sa spreneverili, robili, čo sa nepáči Pánovi, nášmu Bohu, a opustili ho. Odvrátili si tvár od Pánovho príbytku a ukázali mu chrbát.

7 Dokonca zatvorili dvere predsiene, povyhášali lampy, tymian nepálili a celopaly neobetovali Izraelovmu Bohu vo svätyni.

8 Preto bol Pánov hnev nad Júdom a Jeruzalemom a obrátil ich na postrach, hrôzu a vypískanie, ako sami vidíte na vlastné oči.

9 Hľa, naši otcovia padli pod mečom, naši synovia, naše dcéry a ženy sú preto v zajatí.

10 Teraz však mám v úmysle uzavrieť zmluvu s Pánom, Bohom Izraela, aby odvrátil od nás svoj hnev.

11 Synovia moji, teraz nebuďte ľahostajní! Veď Pán si vás vyvolil, aby ste stáli pred ním a slúžili mu! Aby ste boli jeho služobníkmi a pálili mu kadidlo!“

12 Povstali teda leviti: Amasaiho syn Mahat a Azariášov syn Joel z Kaátových synov, zo synov Merariho Abdiho syn Kis a Jalaleelov syn Azariáš a z Gersoncov Joah, syn Zemu, a Joahov syn Eden;

13 z Elisafanových synov Samri a Jahiel, z Asafových synov Zachariáš a Mataniáš,

14 z Hemanových synov Jahiel a Semei a z Idutunových synov Semeiáš a Oziel;

15 zhromaždili svojich bratov, očistili sa a vošli, aby podľa kráľovho rozkazu a Pánovho príkazu očistili Pánov dom.

16 Kňazi teda vošli do vnútra Pánovho domu, aby ho vyčistili, a všetku nečistotu, ktorú našli v Pánovom chráme, vyniesli na nádvorie Pánovho domu, odkiaľ to leviti vzali a povynášali von k potoku Kedron.

17 S posväcovaním začali v prvý deň prvého mesiaca a na ôsmy deň mesiaca došli k Pánovej predsieni. Pánov dom teda očistili za osem dní a šestnásteho toho mesiaca boli hotoví.

18 Vtedy vošli ku kráľovi Ezechiášovi a vraveli: „Očistili sme celý Pánov dom aj oltár celopalov so všetkým jeho náradím, aj stôl predkladných chlebov so všetkým jeho náradím.

19 A všetky nádoby, ktoré kráľ Achaz počas svojho panovania vo svojej nevernosti zavrhol, sme obnovili a posvätili. Hľa, sú pred Pánovým oltárom!“

20 Kráľ Ezechiáš včasráno vstal, zhromaždil kniežatá mesta a išiel hore do Pánovho domu.

21 Priviedli sedem býkov, sedem baranov, sedem baránkov a sedem capov na obetu za hriech za kráľovstvo, za svätyňu a za Júdu a prikázal Áronovým synom, kňazom, aby to obetovali na Pánovom oltári.

22 Zabili teda býčky a kňazi chytili krv a kropili oltár, potom zabili barany a krv kropili na oltár a zabili aj baránky a krv vykropili na oltár.

23 Capy však, (určené) na obetu za hriech, priviedli ku kráľovi pred zhromaždenie, oni na ne vložili ruky

24 a kňazi ich zabili. Ich krv obetovali na oltári za hriech, aby získali zmierenie pre celý Izrael, lebo kráľ rozkázal, že celopal a obeta za hriech má byť za celý Izrael.

25 Potom postavil v Pánovom dome levitov s cimbalmi, harfami a citarami podľa príkazu Dávida, kráľovho vidca Gada a proroka Nátana. Lebo to bol príkaz Pána (daný) prostredníctvom jeho prorokov.

26 Leviti teda stáli s Dávidovými nástrojmi a kňazi s trúbami.

27 Vtedy Ezechiáš prikázal, aby na oltári obetovali celopal. A práve keď sa začal celopal, začala Pánova pieseň a trúby pod vedením nástrojov izraelského kráľa Dávida

28 a celé zhromaždenie sa klaňalo. Pieseň znela, trúby zvučali; a to všetko, kým sa neskončil celopal.

29 Keď sa celopal dokončil, sklonil sa kráľ i všetci, ktorí boli s ním, a klaňali sa.

30 Kráľ Ezechiáš a kniežatá prikázali levitom, aby oslavovali Pána slovami Dávida a vidca Asafa. Oni ho oslavovali s radosťou, skláňali sa a klaňali.

31 Potom sa ozval Ezechiáš a hovoril: „Teraz ste si naplnili ruky pre Pána. Priblížte sa a prineste žertvy a obety vďaky v Pánovom dome!“ Zhromaždenie teda obetovalo žertvy a obety vďaky a každý, kto dobrovoľne chcel, celopaly.

32 Počet obiet, ktoré zhromaždenie prinieslo, bol sedemdesiat kusov hovädzieho dobytka, sto baranov a dvesto baránkov – to všetko ako celopal Pánovi.

33 A ako zásvätnú obetu šesťsto kusov hovädzieho dobytka a tritisíc oviec.

34 Len kňazov bolo málo, takže nestačili zdierať všetky celopaly, preto im pomáhali ich bratia leviti, kým sa práca nedokončila a kým sa neposvätili kňazi. Lebo leviti sa ochotnejšie posväcovali ako kňazi.

35 A bolo aj veľa celopalov s tukom pokojných obiet a s nápojovými obetami celopalov. Služba v Pánovom dome bola teda zavedená.

36 Ezechiáš a všetok ľud sa tešil z toho, čo Boh pripravil ľudu, lebo vec sa previedla veľmi rýchlo.

1 Ezechiáš poslal ku všetkým Izraelitom a Júdovcom, ba aj Efraimcom a Manassesovcom napísal listy, aby prišli do Pánovho domu do Jeruzalema sláviť Veľkú noc Pánovi, Bohu Izraela.

2 Kráľ, jeho kniežatá a celé zhromaždenie sa uzniesli v Jeruzaleme, že budú sláviť Veľkú noc v druhom mesiaci.

3 V tom čase to totiž nemohli urobiť, lebo nebol posvätený dostatočný počet kňazov a ľud sa ešte nezišiel v Jeruzaleme.

4 Vec sa páčila kráľovi a celému zhromaždeniu.

5 Rozhodli sa teda, že pošlú ohlas po celom Izraeli od Bersabe až po Dan, aby prišli sláviť Veľkú noc Pánovi, Bohu Izraela, do Jeruzalema, lebo nie mnohí ju slávili, ako je predpísané.

6 Posli sa s listami kráľa a jeho kniežat rozišli po celom Izraeli a Júdsku a podľa príkazu kráľa hovorili: „Synovia Izraela, obráťte sa k Pánovi, Bohu Abraháma, Izáka a Izraela, a on sa obráti k tým, ktorí sa oslobodili z ruky asýrskych kráľov a ostali vám.

7 Nebuďte ako vaši otcovia a ako vaši bratia, ktorí sa spreneverili Pánovi, Bohu svojich otcov, a vydal ich na záhubu, ako sami vidíte.

8 Nuž nezatvrdzujte si teraz šiju ako vaši otcovia! Podajte ruku Pánovi a príďte do jeho svätyne, ktorú posvätil naveky! Slúžte Pánovi, svojmu Bohu, a odvráti od vás svoj hnev!

9 Lebo ak sa obrátite k Pánovi, dostanú vaši bratia a synovia milosť od tých, čo ich zajali, a vrátia sa do tejto krajiny. Lebo Pán, váš Boh, je milosrdný a láskavý a neodvráti od vás svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.“

10 Bežci chodili z mesta do mesta v krajine Efraima a Manassesa až po Zabulon, ale vysmievali sa im a hanobili ich.

11 No niektorí z Asera, Manassesa a Zabulona sa predsa len poddali a prišli do Jeruzalema.

12 Aj v Júdsku pôsobila Pánova ruka, že im dala jednotné srdce a splnili príkaz kráľa a kniežat podľa Pánovho slova.

13 Tak sa zišlo do Jeruzalema veľa národa, aby v druhom mesiaci oslávili sviatok Nekvasených chlebov. Bolo to zhromaždenie veľmi veľké.

14 I vybrali sa a odstránili oltáre, ktoré boli v Jeruzaleme, odstránili aj všetky kadidlové oltáre a pohádzali ich do potoka Kedron.

15 Na štrnásty deň druhého mesiaca zabíjali veľkonočného baránka. Kňazi a leviti sa zahanbili a posvätili sa a obetovali celopaly v Pánovom dome.

16 Stáli na svojom mieste podľa obradov zákona Božieho muža Mojžiša: kňazi kropili krv z rúk levitov;

17 lebo v zhromaždení boli mnohí, ktorí sa neposvätili, preto sa leviti starali o zabitie veľkonočného baránka pre všetkých, ktorí neboli čistí, aby ich zasvätili Pánovi.

18 Keďže mnohí z ľudu, mnohí z Efraima, Manassesa, Isachara a Zabulona, neboli očistení a jedli veľkonočného baránka nie tak, ako bolo predpísané, Ezechiáš sa za nich modlil: „Dobrý Pán nech sa uzmieri za

19 každého, kto s oddaným srdcom hľadá Boha, Pána, Boha svojich otcov, i keď nie sú v posvätnej čistote!“

20 A Pán vyslyšal Ezechiáša a odpustil ľudu.

21 Izraeliti teda, ktorí sa nachádzali v Jeruzaleme, slávili sedem dní sviatok Nekvasených chlebov s veľkou radosťou, leviti a kňazi deň po deň oslavovali Pána na zvučných nástrojoch.

22 A Ezechiáš sa láskavo prihováral všetkým levitom, ktorí prejavili vzácne porozumenie pre Pána. Sedemdňovú slávnosť dokončili tak, že obetovali pokojné obety a chválili Pána, Boha svojich otcov.

23 A celé zhromaždenie sa uznieslo, že budú sláviť ďalších sedem dní, a oslavovali sedem dní s radosťou,

24 lebo júdsky kráľ Ezechiáš venoval zhromaždeniu tisíc býčkov a sedemtisíc oviec a kniežatá venovali zhromaždeniu tisíc býčkov a desaťtisíc oviec. Kňazi sa však hromadne posviacali.

25 Radovalo sa teda celé zhromaždenie Júdovcov i kňazi a leviti, aj celé zhromaždenie tých, čo prišli z Izraela, aj prisťahovalci, ktorí prišli z Izraelskej krajiny a bývali v Júdsku.

26 Bola to veľká radosť v Jeruzaleme, lebo od čias izraelského kráľa Šalamúna, Dávidovho syna, nič také v Jeruzaleme nebolo.

27 Potom levitskí kňazi vstali a požehnali ľud. Ich hlas dosiahol vyslyšanie, ich modlitba prenikla do jeho svätého príbytku, do neba.

1 A keď sa to všetko dokončilo, vyšli všetci Izraeliti, ktorí tu boli, do júdskych miest a polámali pomníky, povytínali ašery, zváľali výšiny a oltáre v celom (kmeni) Júdu, Benjamína, Efraima a Manassesa až do posledného. Potom sa všetci synovia Izraela vrátili, každý na svoj majetok, do svojich miest.

2 Ezechiáš ustanovil aj oddiely kňazov a levitov podľa ich tried, každého podľa jeho kňazskej a levitskej služby: pre celopaly, pokojné obety, na posluhovanie, oslavy a chvály v bránach Pánovho tábora.

3 Tiež (ustanovil) podiel kráľa z jeho majetku na celopaloch: na celopaloch ráno i večer, na celopaloch po sobotách, novmesiacoch a sviatkoch, ako je predpísané v Pánovom zákone.

4 A ľudu, obyvateľom Jeruzalema, prikázal, aby dávali podiel kňazom a levitom, aby sa mohli pridŕžať Pánovho zákona.

5 Len čo sa príkaz rozniesol, donášali synovia Izraela čoraz viac prvotín obilia, muštu, oleja a medu, všetkých poľných plodín. A zo všetkého hromadne dávali desiatky.

6 Aj synovia Izraela a Júdu, ktorí bývali v mestách Júdska, donášali desiatky z dobytka a oviec, tiež desiatky zo zasvätených vecí, ktoré venovali Pánovi, svojmu Bohu. Znášali hromadu na hromadu.

7 Hromady sa začali kopiť v treťom mesiaci a dokončili sa v siedmom mesiaci.

8 Keď Ezechiáš a kniežatá prišli a videli tie hromady, dobrorečili Pánovi a jeho ľudu, Izraelu.

9 Ezechiáš sa pýtal kňazov a levitov na tie hromady.

10 Odpovedal mu hlavný kňaz Azariáš zo Sadokovho rodu: „Odkedy začali prinášať dary do Pánovho domu, jeme dosýta, ale množstvo zvyšuje, lebo Pán požehnal svoj ľud. Zvyšuje tu táto hromada.“

11 Ezechiáš rozkázal, aby v Pánovom dome postavili komory. Postavili ich

12 a ponosili ta dary, desiatky a veci zasvätené z vernosti. Správcom toho bol levita Choneniáš a jeho brat Semei bol druhý.

13 Jahiel, Azaziáš, Nahat, Asael, Jerimot, Jozabad, Eliel, Jesmachiáš, Mahat a Banaiáš boli z poverenia kráľa Ezechiáša a kniežaťa Božieho domu Azariáša poruke Choneniášovi a jeho bratovi Semeimu.

14 Jemnuho syn Kore, levita, vrátnik východnej brány, bol nad darmi dobrovoľne obetovanými Bohu, nad Pánovými darmi a nad svätosvätými vecami.

15 Pod jeho rukou boli v kňazských mestách Eden, Minjamin, Jesue, Semeiáš, Amariáš a Secheniáš, aby podľa oddielov verne dávali svojim bratom, ako veľkým tak i malým

16 – ibaže museli byť zapísaní chlapci od troch rokov nahor -, všetkým, ktorí v určených dňoch chodili do Pánovho chrámu konať svoju službu, do ktorej boli zadelení podľa svojich tried.

17 Kňazi museli byť zapísaní podľa rodov a leviti od dvadsaťročných nahor podľa svojich služieb a podľa svojich oddielov.

18 Boli zapísaní so svojimi maličkými, ženami, synmi a dcérami podľa celého počtu, lebo sa verne zasvätili.

19 Áronovi synovia, kňazi, mali aj na pastvinových poliach svojich miest, v každom jednotlivom meste, mužov označených podľa mena, aby prideľovali podiely všetkým mužom z kňazov a všetkým levitom zapísaným v zoznamoch.

20 Podobne urobil Ezechiáš v celom Júdsku. Robil teda, čo je dobré, spravodlivé a verné v očiach Pána, jeho Boha.

21 A všetko, čo podnikol pre službu v Božom dome a pre zákon a prikázania, vykonal s úspechom, lebo celým svojím srdcom hľadal svojho Boha.

1 Po týchto udalostiach a vernosti prišiel asýrsky kráľ Sennacherib, vnikol do Júdska, utáboril sa proti opevneným mestám a rozkázal, aby mu ich dobyli.

2 Keď Ezechiáš videl, že prišiel Sennacherib a že pomýšľa zaútočiť na Jeruzalem,

3 radil sa so svojimi kniežatami a bojovníkmi, aby sa uzavreli vody prameňov, ktoré sú von z mesta. Oni súhlasili.

4 Zišlo sa teda množstvo ľudu a pozapchávali všetky pramene aj potok, ktorý prúdi cez krajinu, a vraveli: „Prečo by mali asýrski králi, keď prídu, nájsť dostatok vody?!“

5 A opevňoval sa. Postavil múr všade, kde boli trhliny, vystaval na ňom veže a zvonku druhý múr, opevnil Melo, Dávidovo mesto, a dal narobiť množstvo striel a štítov.

6 Nad vojskom ustanovil vojvodcov, zhromaždil ich na priestranstvo pri bráne mesta a hovoril im k srdcu:

7 „Buďte zmužilí a pevní, nebojte sa a nestrachujte sa asýrskeho kráľa ani celého zástupu, ktorý je s ním, lebo s vami je ich viac ako s ním.

8 S ním je telesné rameno, ale s nami je Pán, náš Boh, aby nám pomáhal a viedol naše boje.“ A ľud sa spoľahol na slová júdskeho kráľa Ezechiáša.

9 Po tomto poslal asýrsky kráľ Sennacherib svojich sluhov do Jeruzalema – sám s celou svojou mocou bol pri Lachise – k júdskemu kráľovi Ezechiášovi a ku všetkým Júdovcom, ktorí boli v Jeruzaleme, s odkazom:

10 „Takto hovorí Sennacherib, kráľ Asýrska: Na čo sa vy spoliehate, že sedíte v obkľúčenom Jeruzaleme?

11 Nezavádza vás Ezechiáš, aby vás umoril hladom a smädom, keď vám hovorí: »Pán, náš Boh, nás vyslobodí z ruky asýrskeho kráľa?«

12 Či nie Ezechiáš odstránil jeho výšiny a jeho oltáre a rozkázal Júdovi a Jeruzalemu: »Pred jedným oltárom sa budete klaňať a na ňom budete páliť tymian!«?

13 A neviete, čo som urobil ja a moji otcovia všetkým národom krajín? Mohli bohovia národov tých krajín vyslobodiť svoju krajinu z mojej ruky?

14 Ktorý zo všetkých bohov tých krajín, ktoré moji otcovia dali do kliatby, mohol vyslobodiť svoj ľud z mojej ruky? A váš Boh by vás mal vyslobodiť z mojej ruky?

15 Nuž nech vás Ezechiáš neklame a nech vás takto nezavádza! Neverte mu, lebo nijaký boh nijakého národa a kráľovstva nemohol vyslobodiť svoj ľud z mojej ruky a z ruky mojich otcov. Tým menej vás môže váš Boh vyslobodiť z mojej ruky!“

16 Aj iné hovorili jeho sluhovia proti Pánovi, Bohu, a proti jeho sluhovi Ezechiášovi.

17 Aj listy písal, aby sa rúhal Pánovi, Izraelovmu Bohu, a aby hovoril proti nemu: „Ako bohovia národov tých krajín nevyslobodili svoj národ z mojej ruky, tak nevyslobodí ani Ezechiášov Boh svoj národ z mojej ruky.“

18 A veľkým hlasom volali po židovsky jeruzalemskému ľudu, ktorý bol na múre; chceli ich nastrašiť a zaplašiť, aby sa zmocnili mesta.

19 Hovorili proti Bohu Jeruzalema ako proti bohom národov zeme, ktorí sú dielom ľudských rúk.

20 Preto sa kráľ Ezechiáš a prorok Izaiáš, Amosov syn, modlili a volali do neba.

21 A Pán poslal anjela, ktorý zahubil všetkých udatných bojovníkov, vodcov a kniežatá v tábore asýrskeho kráľa, takže sa so zahanbenou tvárou vrátil do svojej krajiny. Vošiel do domu svojho boha a tam ho zabili mečom tí, čo vyšli z jeho útrob.

22 Pán teda vyslobodil Ezechiáša a obyvateľov Jeruzalema z ruky asýrskeho kráľa Sennacheriba a z ruky všetkých a doprial im pokoj zo všetkých strán.

23 A mnohí doniesli dar Pánovi do Jeruzalema a skvosty júdskemu kráľovi Ezechiášovi, ktorý potom vzrástol v očiach všetkých národov.

24 V tých dňoch Ezechiáš ochorel na smrť. I modlil sa k Pánovi a on k nemu hovoril a dal mu znamenie.

25 Ale Ezechiáš sa neodplatil podľa preukázaného dobrodenia, lebo mu spyšnelo srdce. Preto prišiel hnev naňho, na Júdsko i na Jeruzalem.

26 Ale Ezechiáš sa potom za pýchu svojho srdca pokoril, aj on, aj obyvatelia Jeruzalema, preto na nich neprišiel Pánov hnev za Ezechiášových čias.

27 Ezechiáš mal veľmi veľké bohatstvo a slávu, nahromadil si poklady striebra, zlata, drahokamov, voňaviek, štítov a rozličných krásnych nádob,

28 skladištia na úrodu obilia, muštu a oleja, stajne pre najrozličnejšie zvieratá a košiare pre stáda.

29 Postavil si mestá a mal veľké stáda oviec a dobytka, lebo mu Boh dal veľmi veľký majetok.

30 On, Ezechiáš, uzavrel horný výtok gihonských vôd a viedol ich dolu na západ, do Dávidovho mesta. Ezechiáš mal v každom podnikaní úspech.

31 Ale pri posloch babylonských kniežat, ktorých poslali dopytovať sa o zázraku, čo sa stal v krajine, opustil ho Boh, aby ho skúšal a poznal všetko, čo má v srdci.

32 Ostatok Ezechiášových dejín a jeho nábožnosť je opísaná vo Videní proroka Izaiáša, Amosovho syna, a v Knihe kráľov Júdu a Izraela.

33 Potom sa Ezechiáš uložil k svojim otcom a pochovali ho pri výstupe k hrobom Dávidových synov. Keď zomrel, všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema mu preukázali česť. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Manasses.

1 Manasses mal dvanásť rokov, keď začal kraľovať, a päťdesiatpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme.

2 Robil, čo sa Pánovi nepáči, podľa ošklivostí národov, ktoré Pán vyhnal pred Izraelitmi.

3 Zasa postavil výšiny, ktoré dal zbúrať jeho otec Ezechiáš, postavil oltáre Bálovi, narobil ašier, klaňal sa celému nebeskému vojsku a slúžil mu.

4 Staval oltáre aj v Pánovom dome, o ktorom Pán povedal: „V Jeruzaleme bude moje meno naveky.“

5 Postavil totiž v oboch nádvoriach Pánovho chrámu oltáre celému nebeskému vojsku.

6 Previedol svojich synov cez oheň v údolí Benenom, zaoberal sa veštením, čarodejníctvom a zariekaním, obstaral si vyvolávačov duchov a hádačov, robil teda množstvo vecí, ktoré sa Pánovi nepáčia, aby ho popudzoval.

7 Aj vyrezávanú sochu, ktorú urobil, postavil v Božom dome, o ktorom Pán povedal Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: „V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela, položím svoje meno naveky.

8 A nedopustím viac, aby Izrael vykročil z krajiny, ktorú som určil vašim otcom, ak budú bedlivo zachovávať všetko, čo som im prikázal prostredníctvom Mojžiša v celom zákone, v predpisoch a ustanoveniach.“

9 Ale Manasses zviedol Júdsko a obyvateľov Jeruzalema, aby konali horšie ako národy, ktoré Pán vyhubil spred Izraelitov.

10 A Pán hovoril Manassesovi a jeho ľudu, ale nedbali naň.

11 Preto Pán priviedol proti nim vodcov vojska, ktoré mal asýrsky kráľ. Oni chytili Manassesa do hákov, spútali ho dvojitými okovami a odviedli do Babylonu.

12 Ale keď bol v úzkosti, uprosoval Pána, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Pánom, Bohom svojich otcov,

13 a modlil sa k nemu. I dal sa mu uprosiť, vypočul jeho modlitbu a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Vtedy Manasses poznal, že Pán je Boh.

14 Po tomto postavil múr z vonkajšej strany Dávidovho mesta v údolí západne od Gihonu až po vchod do Rybnej brány a viedol ho okolo Ofelu. Urobil ho veľmi vysoký a v každom opevnenom meste Júdska usadil vojvodcov.

15 Odstránil cudzích bohov a sochu z Pánovho domu i všetky oltáre, ktoré postavil na vrchu Pánovho domu a v Jeruzaleme, a vyhodil ich von z mesta.

16 Postavil Pánov oltár a obetoval na ňom pokojné a oslavné obety a prikázal Júdovcom, aby slúžili Pánovi, Bohu Izraela.

17 Ale ľud ešte obetoval na výšinách, ibaže Pánovi, svojmu Bohu.

18 Ostatok Manassesových dejín, jeho modlitba k Bohu i reči prorokov, ktorí mu hovorili v mene Pána, Izraelovho Boha, sú napísané v Dejinách izraelských kráľov.

19 Jeho modlitba, vypočutie, všetky jeho hriechy, nevera a miesta, na ktorých pred svojím pokorením vybudoval výšiny a postavil ašery a sochy, sú opísané v Príbehoch Hozaiáša.

20 Potom sa Manasses uložil k svojim otcom a pochovali ho v jeho dome. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amon.

21 Amon mal dvadsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a dva roky kraľoval v Jeruzaleme.

22 Robil, čo sa Pánovi nepáči, ako robil jeho otec Manasses. Amon obetoval všetkým sochám, ktoré urobil jeho otec Manasses, a slúžil im.

23 Ale pred Pánom sa nepokoril, ako sa pokoril jeho otec Manasses, ba on, Amon, zväčšil vinu.

24 Sprisahali sa proti nemu jeho sluhovia a zabili ho v jeho dome.

25 Ale vidiecky ľud pobil všetkých, čo sa sprisahali proti kráľovi Amonovi, a vidiecky ľud ustanovil namiesto neho za kráľa jeho syna Joziáša.