Month: March 2020

1 Asa robil, čo bolo dobré a spravodlivé v očiach Pána, jeho Boha.

2 Odstránil cudzie oltáre a výšiny, polámal pomníky a povytínal ašery.

3 Júdovi prikázal, aby vyhľadával Pána, Boha svojich otcov, a plnil zákon a prikázania.

4 Odstránil zo všetkých júdskych miest výšiny a chamány. Kým bol on, kráľovstvo malo pokoj.

5 V Júdsku postavil opevnené mestá, lebo krajina bola v pokoji a v tých rokoch sa proti nemu nestrhla nijaká vojna, lebo Pán mu doprial pokoj.

6 Povedal Júdovi: „Stavajme tieto mestá a ohraďme ich múrom, vežami, bránami a závorami! Krajina je ešte pred nami, lebo sme hľadali Pána, svojho Boha. Hľadali sme a doprial nám pokoj zo všetkých strán.“ Stavali teda s úspechom.

7 V Asovom vojsku bolo z Júdu tristotisíc štítonošov a kopijníkov a z Benjamína dvestoosemdesiattisíc štítonošov a strelcov z luku. To všetko boli udatní bojovníci.

8 Vytiahol proti nim Etiópčan Zara s miliónovou armádou a tristo vozmi a došiel až k Marese.

9 Asa mu išiel naproti a zviedli boj v údolí Safata pri Marese.

10 Asa vzýval Pána, svojho Boha, a hovoril: „Pane, okrem teba niet nikoho, keď treba bezmocnému pomáhať proti početnému. Pomôž nám, Pane, náš Bože, lebo na teba sa opierame a v tvojom mene ideme proti tomuto množstvu. Pane, náš Bože, nech nie je človek mocnejší ako ty!“

11 A Pán porazil Etiópčanov pred Asom a pred Júdom, takže Etiópčania ušli.

12 Asa a vojsko, ktoré bolo s ním, prenasledovalo ich až po Gerar. Z Etiópčanov padli toľkí, že sotva bolo u nich živého, lebo Pán a jeho vojsko ich zlomili. Nabrali veľa koristi

13 a porazili všetky mestá na okolí Geraru, lebo sa ich zmocnil strach pred Pánom. Všetky tie mestá vyplienili, lebo v nich bolo veľa koristi.

14 Zborili aj stany pri dobytku, zajali množstvo oviec a tiav a vrátili sa do Jeruzalema.

1 Na Odedovho syna Azariáša zostúpil vtedy Boží duch.

2 I vyšiel pred Asu a povedal mu: „Čujte ma, Asa a všetci Júdovci i Benjamínci! Pán je s vami, kým ste vy s ním, a ak ho hľadáte, dá sa vám nájsť. Ale ak ho opustíte, opustí vás.

3 Izrael mal veľa dní bez pravého Boha, bez kňaza-učiteľa a bez zákona.

4 Keď však bol v úzkosti, vrátil sa k Pánovi, Izraelovmu Bohu. Hľadali ho a dal sa im nájsť.

5 V takých časoch nemá pokoj ani kto odchádza, ani kto prichádza, lebo strach vládne nad všetkými obyvateľmi krajín.

6 Národ doráža na národ a mesto na mesto, lebo Pán ich mätie všelijakými úzkosťami.

7 Ale vy sa vzmužte a nech vám neklesajú ruky, lebo príde odmena za vašu prácu!“

8 Keď Asa počul tieto slová a proroctvo proroka (Azariáša, syna) Odedovho, vzchopil sa a odstránil hnusoty z celého územia Júdu a Benjamína a z miest, ktoré zaujal na Efraimskom pohorí, a obnovil Pánov oltár, ktorý bol pred Pánovou predsieňou.

9 I zhromaždil všetkých Júdovcov a Benjamínovcov, ako aj prisťahovalcov z Efraima, Manassesa a Simeona, lebo z Izraela mnohí prišli k nemu, keď videli, že Pán, jeho Boh, je s ním.

10 V treťom mesiaci pätnásteho roku Asovho kraľovania sa zhromaždili do Jeruzalema

11 a v ten deň obetovali Pánovi z koristi, ktorú priniesli, sedemsto kusov hovädzieho dobytka a sedemtisíc oviec.

12 A zaviazali sa zmluvou, že budú celým svojím srdcom a celou svojou dušou hľadať Pána, Boha svojich otcov.

13 Každý, kto nebude hľadať Pána, Izraelovho Boha, musí zomrieť, či malý alebo veľký, či muž alebo žena.

14 A zaprisahali sa Pánovi veľkým hlasom a jasotom za (zvukov) trúb a poľníc.

15 Celé Júdsko sa tešilo prísahe, lebo prisahali celým svojím srdcom. Hľadali ho celou svojou vôľou, preto sa im Pán dal nájsť a doprial im pokoj zo všetkých strán.

16 Kráľ Asa odstránil aj matku Maáchu z postavenia kňažnej, lebo dala Ašere urobiť necudný pomník. Asa zrútil jej ohavnú modlu, rozdrvil ju a spálil v údolí Cedron.

17 Ale výšiny nezmizli z Izraela. Asovo srdce však bolo dokonalé po všetky jeho dni.

18 Dal tiež doniesť do Božieho domu dary, ktoré zasvätil jeho otec, a dary, ktoré zasvätil on sám: striebro, zlato a nádoby.

19 Vojna nebola až do tridsiateho piateho roku Asovho kraľovania.

1 V tridsiatom šiestom roku Asovho kraľovania pritiahol izraelský kráľ Bása proti Júdsku a opevnil Rámu, aby júdskemu kráľovi Asovi zabránil východ a prístup.

2 Nato vzal Asa striebro a zlato z pokladnice Pánovho domu a z pokladnice kráľovského domu a poslal Benhadadovi, kráľovi Aramu, ktorý býval v Damasku, odkaz:

3 „Nech je zmluva medzi mnou a tebou, medzi mojím otcom a tvojím otcom. Hľa, posielam ti striebro a zlato. Zruš teda zmluvu, ktorú máš s izraelským kráľom Básom, aby odtiahol odo mňa.“

4 Benhadad súhlasil s kráľom Asom, poslal svojich vojenských veliteľov proti mestám Izraela a porazili Ahion, Dan, Abelmaim a všetky skladištia miest Neftaliho.

5 Keď sa to dopočul Bása, prestal opevňovať Rámu, prerušil svoju prácu.

6 Kráľ Asa vzal všetkých Júdovcov a odniesli z Rámy kamene a drevo, ktorými Bása opevňoval, a opevnil nimi Gabau a Masfu.

7 V tom čase prišiel k júdskemu kráľovi Asovi videc Hanani a povedal mu: „Pretože si sa spoliehal na aramejského kráľa a nespoliehal si sa na Pána, svojho Boha, uniklo ti z ruky vojsko aramejského kráľa.

8 Neboli Etiópčania a Líbyjci početným vojskom s veľkým množstvom vozov a jazdcov? Ale že si sa spoliehal na Pána, vydal ti ich do rúk.

9 Lebo Pánove oči pozerajú po celej zemi, aby posilnili tých, čo sú mu zo srdca oddaní. V tejto veci si konal nemúdro, lebo odteraz budeš mať vojny.“

10 Asa sa nahneval na vidca a dal ho do väzenia, veľmi sa preto nahneval, a v tom čase dal Asa zbiť aj niektorých z ľudu.

11 Asove dejiny, prvšie i neskoršie, sú napísané v Knihe kráľov Júdu a Izraela.

12 V tridsiatom deviatom roku svojho kraľovania Asa ochorel na nohy. Jeho choroba bola veľmi ťažká, ale ani vo svojej chorobe nevyhľadával Pána, ale lekárov.

13 Potom sa Asa uložil k svojim otcom a zomrel v štyridsiatom prvom roku svojho kraľovania.

14 Pochovali ho v jeho hrobe, ktorý si vykopal v Dávidovom meste. Položili ho na lôžko, ktoré bolo plné voňaviek a rozličných, mastičkármi zhotovených mastí a zapálili mu veľký oheň.

1 Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Jozafat. Ten sa ukázal silný proti Izraelu.

2 Do všetkých opevnených miest Júdska dal vojsko a zriadil posádky v júdskej krajine a v efraimských mestách, ktoré dobyl jeho otec Asa.

3 Pán bol s Jozafatom, lebo kráčal po prvých cestách svojho otca Dávida a nevyhľadával bálov,

4 ale vyhľadával Boha svojho otca a kráčal podľa jeho príkazov, a nie podľa toho, čo robil Izrael.

5 Preto Pán upevnil kráľovstvo v jeho ruke a celé Júdsko dávalo Jozafatovi dary, takže mal množstvo bohatstva a slávy.

6 A keď na Pánových cestách vzrástla jeho smelosť, odstránil z Júdska ešte aj výšiny a ašery.

7 V treťom roku svojho kraľovania poslal svoje kniežatá Benhaila, Obdiáša, Zachariáša, Natanaela a Micheáša, aby vyučovali v júdskych mestách,

8 s nimi levitov: Semeiáša, Nataniáša, Zabadiáša, Asaela, Semiramota, Jonatána, Adoniáša, Tobiáša a Tobadoniáša, levitov, a s nimi kňazov Elisamu a Jorama.

9 Vyučovali v Júdsku; mali so sebou knihu Pánovho Zákona. Obišli všetky júdske mestá a vyučovali ľud.

10 Preto zavládol strach pred Pánom vo všetkých kráľovstvách krajín, ktoré boli okolo Júdska, a nepúšťali sa s Jozafatom do vojny.

11 Aj od Filištíncov donášali Jozafatovi dary a striebro ako poplatok. Aj Arabi mu donášali dobytok: sedemtisícsedemsto baranov a sedemtisícsedemsto capov.

12 Takto Jozafat ustavične rástol do výšky. Postavil v Júdsku hrady a mestá pre zásoby.

13 V júdskych mestách previedol mnoho prác a v Jeruzaleme mal bojovníkov, udatných hrdinov.

14 A toto je ich počet podľa domovských rodov: Z Júdska velitelia tisícok: knieža Ednas a s ním tristotisíc udatných bojovníkov.

15 Poruke mu bol knieža Johanan a s ním dvestoosemdesiattisíc.

16 Po jeho ruke bol Zechriho syn Amasiáš, ktorý sa zasvätil Pánovi, a s ním dvestotisíc udatných bojovníkov.

17 Z Benjamína udatný bojovník Eliada a s ním dvestotisíc ozbrojených lukom a štítom.

18 Poruke mu bol Jozabad a s ním stoosemdesiattisíc vystrojených do boja.

19 Oni boli kráľovi k službám okrem tých, ktorých kráľ umiestnil v opevnených mestách po celom Júdsku.

1 Jozafat mal teda množstvo bohatstva a slávy. I dal sa do príbuzenstva s Achabom.

2 Po rokoch išiel k Achabovi dolu do Samárie. Achab dal preň a pre ľud, ktorý bol s ním, zabiť množstvo oviec a hoviad a nahovoril ho na výpravu proti Ramotu v Galaáde.

3 Izraelský kráľ Achab sa spýtal júdskeho kráľa Jozafata: „Pôjdeš so mnou do Ramotu v Galaáde?“ Odpovedal mu: „Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud; vo vojne budem s tebou.“

4 Potom Jozafat povedal izraelskému kráľovi: „Vyžiadaj si dnes, prosím, Pánovo slovo!“

5 Nato kráľ Izraela zhromaždil prorokov, štyristo mužov, a spýtal sa ich: „Máme ísť do vojny proti Ramotu v Galaáde, alebo to nechať?“ Odpovedali: „Tiahni, Boh ho dá do ruky kráľa.“

6 Ale Jozafat sa spýtal: „Nie je tu ešte nejaký Pánov prorok, aby sme sa ho mohli spýtať?“

7 Izraelský kráľ odpovedal Jozafatovi: „Je ešte jeden človek, prostredníctvom ktorého sa môžeme dopytovať Pána, lenže ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale vždy len nešťastie. Je to Jemlov syn Micheáš.“ Jozafat povedal: „Nech kráľ nehovorí tak!“

8 Nato izraelský kráľ zavolal jedného komorníka a povedal: „Priveď rýchlo Micheáša, Jemlovho syna!“

9 Izraelsky kráľ a júdsky kráľ Jozafat sedeli oblečení do rúcha každý na svojom tróne; sedeli na priestranstve pri vchode do brány Samárie a všetci proroci prorokovali pred nimi.

10 Kanaánov syn Sedekiáš si urobil železné rohy a vravel: „Toto hovorí Pán: Týmto dokoleš Aramejčanov do zániku.“

11 A všetci proroci prorokovali podobne: „Tiahni proti Ramotu v Galaáde, budeš mať úspech a Pán ho vydá do ruky kráľa.“

12 Posol, ktorý šiel zavolať Micheáša, hovoril mu: „Hľa, slová prorokov sú jednotné a priaznivé kráľovi! Nech je aj tvoja reč ako reč hociktorého z nich, predpovedaj šťastie!“

13 Ale Micheáš odpovedal: „Ako žije Pán, budem hovoriť to, čo mi povie Pán.“

14 Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho pýtal: „Micheáš, máme ísť do boja proti Ramotu v Galaáde, alebo to mám nechať?“ Odpovedal: „Tiahnite, budete mať úspech a dostanú sa do vašej ruky!“

15 Ale kráľ mu vravel: „Koľko ráz ťa mám zaprisahať, aby si mi v Pánovom mene hovoril iba pravdu?“

16 Odpovedal: „Videl som celý Izrael roztratený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy Pán povedal: »Títo nemajú pána; nech sa každý vráti v pokoji domov!«“

17 Tu izraelský kráľ povedal Jozafatovi: „Nevravel som ti, že mi neprorokuje dobro, len nešťastie!?“

18 A tamten pokračoval: „Nuž počujte slovo Pánovo! Videl som Pána sedieť na tróne a celé nebeské vojsko stáť po jeho pravej i ľavej strane.

19 A Pán povedal: »Kto chce podviesť izraelského kráľa Achaba, aby šiel a padol pri Ramote v Galaáde?« Nato hovoril jeden tak, druhý onak.

20 Vtedy vyšiel akýsi duch, zastal pred Pánom a povedal: »Ja ho podvediem!« A Pán sa ho spýtal: »Ako?«

21 Odpovedal: »Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.« On povedal: »Oklameš ho, aj to dokážeš! Choď a urob tak!«

22 Pán teda vložil do úst týchto tvojich prorokov lživého ducha, lebo Pán vyslovil proti tebe nešťastie.“

23 V tom pristúpil syn Kanaána, Sedekiáš, udrel Micheáša po líci a povedal: „Ktorouže cestou odišiel Pánov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?“

24 Ale Micheáš odpovedal: „To uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa schoval.“

25 Kráľ Izraela povedal: „Chyťte Micheáša a zaveďte ho k mešťanostovi Amonovi a kráľovičovi Joasovi

26 a povedzte: Takto hovorí kráľ: Tohto dajte do väznice a biedne ho živte chlebom a vodou, kým sa šťastne nevrátim!“

27 Micheáš však odvetil: „Ak sa naozaj šťastne vrátiš, nehovoril cezo mňa Pán.“ (A povedal: „Čujte to, všetci ľudia!“)

28 Kráľ Izraela a júdsky kráľ Jozafat tiahli teda proti Ramotu v Galaáde.

29 Izraelský kráľ povedal Jozafatovi, že sa preoblečie, až pôjde do boja: „Ty sa však obleč do svojho rúcha!“ A tak sa izraelský kráľ preobliekol a tak išli do boja.

30 Aramejský kráľ však prikázal svojim veliteľom vozov: „Nebojujte ani s malým, ani s veľkým, ale iba so samým kráľom Izraela!“

31 Keď potom velitelia vozov zazreli Jozafata, povedali si: „To je iste kráľ Izraela!“ Obrátili sa a bojovali proti nemu. Ale Jozafat vykríkol a Pán mu pomohol, Boh ich odviedol od neho.

32 A keď velitelia vozov videli, že to nie je izraelský kráľ, obrátili sa preč od neho.

33 Ale akýsi muž nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony panciera. On povedal svojmu kočišovi: „Obráť a vyvez ma z bojišťa, som ranený!“

34 Nakoľko sa však bitka v ten deň stupňovala, ostal kráľ Izraela stáť vo voze proti Aramejčanom až do večera. Zomrel, keď zapadalo slnko.

1 Júdsky kráľ Jozafat sa však šťastne vrátil domov do Jeruzalema.

2 Vyšiel mu v ústrety videc Jehu, Hananiho syn, a povedal kráľovi Jozafatovi: „Rúhačom treba pomáhať? Miluješ tých, ktorí nenávidia Pána? Preto si si zaslúžil Pánov hnev.

3 Zistili sa však u teba aj dobré skutky: že si dal z krajiny vypáliť ašery a že si sa rozhodol v srdci hľadať Pána.“

4 Jozafat ostal teda v Jeruzaleme. Potom však opäť vyšiel medzi ľud od Bersabe až po Efraimské pohorie a obrátil ho k Pánovi, Bohu svojich otcov.

5 V krajine ustanovil sudcov, vo všetkých opevnených mestách Júdu, mesto za mestom.

6 A sudcom povedal: „Hľaďte na to, čo robíte, lebo nie za človeka súdite, ale za Pána, ktorý je s vami pri vynášaní rozsudku.

7 Nech vás preniká bázeň pred Pánom! Postupujte opatrne, lebo u Pána, nášho Boha, niet nespravodlivosti ani uprednostňovania, ani úplatkárstva.“

8 Jozafat ustanovil aj v Jeruzaleme niektorých z levitov, kňazov a pohlavárov izraelských rodov pre Pánov súd a pre spory tých, čo bývali v Jeruzaleme.

9 A prikázal im: „Tak robte v bázni pred Pánom, spravodlivo a s úprimným srdcom.

10 Pri každom spore, ktorý k vám dôjde od vašich bratov, čo bývajú vo svojich mestách, (či je to spor) medzi krvou a krvou alebo o zákony, príkazy, predpisy a nariadenia, napomeňte ich, aby sa neprehrešovali proti Pánovi a aby nedoľahol na vás a na vašich bratov hnev. Takto robte a nepreviníte sa!

11 Veľkňaz Amariáš je vaším predstaveným vo všetkých Pánových veciach a Izmaelov syn Zabadiáš, knieža v Júdovom dome, vo všetkých veciach kráľa. Ako pisári sú vám k službám leviti. Konajte mužne a Pán nech je s dobrom!“

1 Potom prišli Moabčania, Amončania a s nimi niektorí z Meunejcov do boja proti Jozafatovi.

2 Prišli (ľudia) a oznámili Jozafatovi: „Veľký zástup prišiel proti tebe spoza mora, z Aramejska. Hľa, už sú v Asasontamare!“ To je Engadi.

3 Jozafat sa preľakol. Rozhodol sa obrátiť na Pána a vyhlásil v celom Júdsku pôst.

4 Júdovci sa zhromaždili uprosovať Pána. Aj zo všetkých júdskych miest prišli uprosovať Pána.

5 Jozafat stál v zhromaždení Júdovcov a Jeruzalemčanov v Pánovom dome pred novým nádvorím

6 a hovoril: „Pane, Bože našich otcov, nie ty si Boh na nebi a panovník nad všetkými kráľovstvami národov?! V tvojej ruke je sila a moc a nik sa nemôže k tebe postaviť.

7 A nevyhnal si ty, náš Bože, národy tejto krajiny pred svojím ľudom, Izraelom, a nedal si ju navždy potomkom svojho priateľa Abraháma?!

8 Usadili sa v nej a postavili v nej tebe, tvojmu menu, svätyňu s úmyslom:

9 »Ak doľahne na nás nešťastie, trestajúci meč, mor alebo hlad, postavíme sa pred tento dom a pred tvoju tvár – veď v tomto dome je tvoje meno -, budeme vo svojej úzkosti volať k tebe a ty nás vypočuješ a zachrániš.«

10 A teraz, hľa, Amončania, Moabčania a horali zo Seiru, cez ktorých si Izraelitom nedovolil prejsť, keď vychádzali z egyptskej krajiny, ale vyhli im, aby ich nezničili,

11 hľa, títo sa nám odplácajú, lebo nás prichádzajú vyhnať z tvojho imania, ktoré si dal nám.

12 Bože náš, nebudeš ich súdiť? Veď my nemáme sily proti tomuto veľkému zástupu, ktorý prichádza proti nám, a sami nevieme, čo si počať, ale iba k tebe obraciame svoj zrak.“

13 A všetci Júdovci stáli pred Pánom, aj ich maličkí, ich ženy a synovia.

14 Vtedy na Jahaziela, syna Zachariáša, syna Banaiáša, syna Jehiela, syna Mataniáša, levitu z Asafových synov, zostúpil uprostred zhromaždenia Pánov duch

15 a hovoril: „Dávajte pozor, všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema, i kráľ Jozafat: Toto vám hovorí Pán: Vy sa nebojte a nestrachujte pred týmto veľkým zástupom, lebo ten boj nie je váš, ale Boží!

16 Zajtra tiahnite dolu proti nim! Oni budú vystupovať po svahu Sis. Stretnete ich na kraji údolia, pred rovinou Jeruel.

17 Vašou úlohou nebude bojovať. Pevne sa postavte a pozerajte sa na pomoc, ktorú vám poskytne Pán. Júda a Jeruzalem, nebojte sa a nestrachujte sa! Zajtra im vyjdite naproti a Pán bude s vami!“

18 Nato sa Jozafat sklonil tvárou na zem a všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema padli pred Pánom na tvár, aby sa klaňali Pánovi,

19 a leviti z Kaátových synov a z Koreových synov vstali a veľmi veľkým hlasom chválili Pána, Izraelovho Boha.

20 Včasráno vstali a vyšli na púšť Tekue. Keď vychádzali, Jozafat sa postavil a povedal: „Počúvajte, Júdovci a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Pána, svojho Boha, a bude sa vám dariť!“

21 Poradil sa s ľudom a rozhodol, aby Pánovi speváci a oslavovatelia kráčali v posvätnej ozdobe pred ozbrojencami a aby hovorili: „Oslavujte Pána, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“

22 A v čase, keď začali plesať a oslavovať, obrátil Pán proti Amončanom, Moabčanom a horalom zo Seiru postriežky, ktoré išli proti Júdovi, a porazili ich.

23 Amončania a Moabčania sa totiž postavili proti obyvateľom pohoria Seir, aby ich pobili a vyhubili, a keď boli hotoví s obyvateľmi Seiru, pomáhali si vzájomne sa ničiť.

24 Júdovci prišli na miesto, odkiaľ bol výhľad na púšť, obrátili sa smerom k zástupu a videli iba mŕtvoly popadané na zem, nebolo nikoho, kto by sa bol zachránil.

25 Jozafat a jeho ľud išli pobrať korisť a našli tam množstvo majetku, šiat a skvostných nádob. Nabrali si toho toľko, že to nevládali uniesť. Tri dni brali korisť, lebo jej bolo tak veľa.

26 Na štvrtý deň sa zhromaždili v Údolí chvály; – pretože tam chválili Pána, volajú to miesto podnes Údolím chvály.

27 Potom sa všetci Júdovci a Jeruzalemčania s Jozafatom na čele obrátili, aby sa s radosťou vrátili do Jeruzalema, lebo Pán im poprial radosť nad nepriateľmi.

28 S harfami, citarami a trúbami prišli do Jeruzalema, do Pánovho domu.

29 A na všetky kráľovstvá krajín dopadol strach pred Bohom, keď počuli, že Pán bojoval proti nepriateľom Izraela.

30 Jozafatovo kráľovstvo si odpočinulo, lebo jeho Boh mu doprial pokoj zo všetkých strán.

31 Jozafat kraľoval nad Júdskom. Mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Selaiho.

32 Kráčal po ceste svojho otca Asu a neodklonil sa od nej, robil, čo sa páči Pánovi.

33 Ale výšiny nezmizli a ľud sa nepripútal srdcom k Bohu svojich otcov.

34 Ostatok Jozafatových dejín, prvších i neskorších, je napísaný v Príbehoch Jehuho, Hananiho syna, ktoré sú pojaté do Knihy izraelských kráľov.

35 Potom sa júdsky kráľ Jozafat spolčil s izraelským kráľom Ochoziášom, ktorý konal zločinne.

36 Naviedol ho totiž, aby postavili lode, ktoré by išli do Taršiša. Lode postavili v Asiongaberi.

37 Ale Eliezer, syn Dodaua z Maresy, prorokoval proti Jozafatovi: „Pretože si sa spojil s Ochoziášom, Pán zničí tvoje dielo.“ A lode stroskotali a nemohli ísť do Taršiša.

1 Potom sa Jozafat uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joram.

2 Ten mal bratov, Jozafatových synov: Azariáša, Jahiela, Zachariáša, Azariáša, Michaela a Safatiáša. Títo všetci boli synmi Jozafata, kráľa Izraela.

3 Ich otec im dal veľké dary v striebre, zlate a skvostoch spolu s opevnenými mestami v Júdsku. Ale kráľovstvo dal Joramovi, lebo on bol prvorodený.

4 Joram sa chopil vlády nad kráľovstvom svojho otca, nadobudol moc a mečom pobil všetkých svojich bratov aj niektorých z izraelských kniežat.

5 Joram mal tridsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a osem rokov kraľoval v Jeruzaleme.

6 Kráčal po cestách izraelských kráľov, robil ako Achabov rod, lebo mal za manželku Achabovu dcéru; robil teda, čo sa Pánovi nepáči.

7 Ale Pán nechcel zničiť Dávidov rod pre zmluvu, ktorú uzavrel s Dávidom, a preto, lebo mu prisľúbil, že dá jemu a jeho synom po všetky dni lampu.

8 Za jeho dní sa Edomsko vymanilo spod nadvlády Júdska; ustanovili si vlastného kráľa.

9 Joram so svojimi kniežatami prešiel ta a všetky vozy s ním. V noci vstal a zaútočil na Edomcov, ktorí obkolesovali jeho i veliteľov vozov…

10 Tak sa Edom vymanil spod nadvlády Júdska až podnes. Vtedy, v tom istom čase, odpadla aj Lobna, lebo opustil Pána, Boha svojich otcov.

11 Aj on nastaval výšin po vrchoch Júdska a naviedol obyvateľov Jeruzalema na smilstvo a Júdsko na odpad.

12 Od proroka Eliáša mu došiel list, v ktorom bolo napísané: „Toto hovorí Pán, Boh tvojho otca Dávida: Pretože si nekráčal po cestách svojho otca Jozafata a po cestách júdskeho kráľa Asu,

13 ale si kráčal po cestách izraelských kráľov a naviedol si Júdsko a obyvateľov Jeruzalema na smilstvo podobné smilstvu Achabovho domu, ba aj svojich bratov z domu svojho otca, ktorí boli lepší ako ty, si vyvraždil,

14 preto Pán dopustí veľký úder na tvoj ľud, na tvojich synov, na tvoje ženy a na celé tvoje imanie.

15 A ty budeš v mnohých chorobách, v chorobe vnútorností, až ti pre chorobu po uplynutí (istého) času vyjdú vnútornosti.“

16 A Pán vzbudil proti Joramovi ducha Filištíncov a Arabov, ktorí susedili s Etiópcami.

17 Tiahli proti Júdsku, vnikli doň a ukoristili všetok majetok, ktorý bol v kráľovom dome, i jeho synov a ženy, takže mu neostal syn, okrem Joachaza, ktorý bol najmladší z jeho synov.

18 Po tomto všetkom ho Pán udrel nevyliečiteľnou chorobou vnútorností.

19 A po uplynutí času, po dvoch rokoch, keď už prichádzal koniec, vyšli mu v chorobe vnútornosti a zomrel v neznesiteľných bolestiach. A jeho ľud mu nezapálil oheň, ako zapaľoval jeho otcom.

20 Mal tridsaťdva rokov, keď začal kraľovať, osem rokov kraľoval v Jeruzaleme a odišiel tak, že za ním nik neželel. Pochovali ho v Dávidovom meste, ale nie v kráľovských hroboch.

1 Obyvatelia Jeruzalema ustanovili namiesto neho za kráľa jeho najmladšieho syna Ochoziáša, lebo všetkých prvších pobila tlupa koristníkov, ktorá s Arabmi vnikla do tábora. Kráľom sa teda stal Ochoziáš, syn júdskeho kráľa Jorama.

2 Ochoziáš mal štyridsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a jeden rok kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Atalia, Amriho dcéra.

3 Aj on kráčal po ceste Achabovho rodu, lebo jeho matka mu bola v zločinnosti radkyňou.

4 Robil, čo sa Pánovi nepáči, ako Achabov dom, lebo na jeho záhubu oni mu boli po smrti jeho otca radcami.

5 Na ich radu išiel s Achabovým synom, izraelským kráľom Joramom do vojny proti aramejskému kráľovi Hazaelovi k Ramotu v Galaáde, ale Aramejčania Jorama porazili.

6 On sa vrátil, aby sa v Jezraeli vyliečil z rán, ktoré mu zasadili pri Ramote v Galaáde, keď bojoval proti Hazaelovi, kráľovi Aramu. A júdsky kráľ, Joramov syn Ochoziáš išiel dolu do Jezraela navštíviť Achabovho syna Jorama, lebo bol chorý.

7 To bolo od Boha na pošliapanie Ochoziáša za to, že išiel k Joramovi. Lebo keď ta došiel, išiel s Joramom k Namsiho synovi Jehuovi, ktorého Pán pomazal, aby vyhubil Achabov dom.

8 A keď Jehu trestal Achabov dom, stretol júdske kniežatá a synov Ochoziášových bratov, ktorí boli v Ochoziášových službách, a pobil ich.

9 Potom hľadal Ochoziáša a chytili ho, keď sa skrýval v Samárii. Priviedli ho k Jehuovi a zabili. Pochovali ho, lebo si vraveli: „Bol synom Jozafata, ktorý celým svojím srdcom vyhľadával Pána.“ A v Ochoziášovom dome nebolo nikoho, kto by bol býval schopný kraľovať.

10 Keď Ochoziášova matka Atalia videla, že jej syn zomrel, vzala sa a vyvraždila všetko kráľovské potomstvo Júdovho domu.

11 Ale kráľova dcéra Josabet vzala Ochoziášovho syna Joasa, uniesla ho spomedzi kráľovských synov, ktorí mali byť pobití, a dala ho aj jeho dojku do spálne. Josabet, dcéra kráľa Jorama, manželka kňaza Jojadu, ho schovala pred Ataliou preto, že bola Ochoziášovou sestrou, takže ho nemohla zabiť.

12 Bol pri nich v Božom dome schovaný šesť rokov, nad krajinou však panovala Atalia.

1 Na siedmy rok sa Jojada vzmužil, vzal k sebe veliteľov stotín: Jerohamovho syna Azariáša, Johananovho syna Izmaela, Obedovho syna Asariáša, Adaiho syna Másiáša a Zechriho syna Elisafata a uzavrel s nimi dohodu.

2 Obišli Júdsko, zobrali levitov zo všetkých júdskych miest a pohlavárov izraelských rodov a prišli do Jeruzalema.

3 Celé zhromaždenie uzavrelo s kráľom v Božom dome zmluvu a Jojada im povedal: „Hľa, kráľov syn! Má kraľovať, ako hovoril Pán o Dávidových synoch.

4 Budete robiť toto: Tretina z vás kňazov a levitov, ktorí prichádzate v sobotu, bude strážiť pri prahoch,

5 tretina v kráľovskom dome, tretina v Bráne základu a všetok ľud v nádvoriach Pánovho domu.

6 Do Pánovho domu nevkročí nik, iba kňazi a z levitov tí, čo posluhujú. Oni vojdú, lebo sú posvätení; všetok ľud však nech zachováva, čo kázal zachovávať Pán.

7 Leviti nech dookola obkľúčia kráľa, každý so zbraňou v ruke, a keby niekto vnikol do chrámu, treba ho zabiť! Nech sú pri kráľovi, či pôjde dnu alebo von!“

8 Leviti a všetci Júdovci urobili všetko tak, ako im nariadil kňaz Jojada. Každý vzal svojich mužov, ktorí v sobotu prichádzali, aj s tými, čo v sobotu odchádzali, lebo kňaz Jojada neprepustil oddiely,

9 a kňaz Jojada dal veliteľom stotín kopije, štíty a pavézy kráľa Dávida, ktoré boli v Božom dome.

10 I postavil všetok ľud, každého so zbraňou v ruke, od pravej strany domu až po ľavú stranu domu (tvárou) k oltáru a k domu okolo kráľa.

11 Potom vyviedli kráľovho syna, položili naň korunu a odznak, ustanovili ho za kráľa, Jojada a jeho synovia ho pomazali a volali: „Nech žije kráľ!“

12 Keď Atalia počula volanie ľudu a štítonošov, ako oslavujú kráľa, išla k ľudu do Pánovho domu

13 a videla, že kráľ stojí pri stĺpe pri vchode, velitelia a trubači sú pri kráľovi a všetok vidiecky ľud sa teší a trúbi na trúbach, aj speváci s hudobnými nástrojmi a takí, čo sa vyznali v oslavovaní. Nato si Atalia roztrhla rúcho a volala: „Zrada! Zrada!“

14 Ale kňaz Jojada vyšiel k veliteľom stotín, ktorí stáli na čele vojska, a povedal im: „Vyveďte ju von z nádvorí a kto pôjde za ňou, treba ho zabiť mečom!“ Kňaz totiž povedal: „Nezabíjajte ju v Pánovom dome!“

15 Položili na ňu ruky, a keď došla ku vchodu do Konskej brány kráľovského domu, tam ju usmrtili.

16 Potom Jojada uzavrel zmluvu medzi sebou, ľudom a kráľom, že budú Pánovým ľudom.

17 Nato všetok ľud vošiel do Bálovho domu a zboril ho. Jeho oltáre a sochy dolámali a Bálovho kňaza Matana zabili pred oltárom.

18 Jojada postavil v Pánovom dome stráže pod dozorom levitských kňazov, ktorých zadelil Dávid v Pánovom dome, aby prinášali Pánove celopaly, ako je napísané v Mojžišovom zákone, s radosťou a piesňami, podľa Dávidovho nariadenia.

19 Ku bránam Pánovho domu postavil stráže, aby nik nečistý po nič nevošiel.

20 Potom pojal veliteľov stotín, mocnárov a vodcov ľudu a všetok vidiecky ľud a odprevadil kráľa z Pánovho domu. Išli cez Hornú bránu do kráľovského domu a posadili kráľa na kráľovský trón.

21 Všetok vidiecky ľud sa tešil a mesto ostalo ticho. Ataliu však usmrtili mečom.