Month: March 2020

1 Toto je ten dedičný majetok, ktorý dostali Izraelovi synovia v krajine Kanaán; na dedičné podiely im ho rozdelili kňaz Eleazar, Nunov syn Jozue a náčelníci izraelských kmeňov.

2 Lósom im pridelili, deviatim a pol kmeňu, dedičný majetok, ako nariadil Pán prostredníctvom Mojžiša.

3 Lebo dvom a pol kmeňu dal dedičný podiel Mojžiš na druhej strane Jordánu. Levitom však Mojžiš nedal dedičný podiel medzi nimi.

4 Pretože Jozefovi synovia tvorili dva kmene – Manassesov a Efraimov -, levitom nedal podiel v krajine, iba mestá na bývanie s okolitými pastvinami pre dobytok, ktorý si nadobudnú.

5 Ako Pán rozkázal Mojžišovi, tak Izraelovi synovia urobili a rozdelili krajinu.

6 Tu pristúpili k Jozuemu v Galgale Júdovci a Jefonov syn, Kenezejec Kaleb, mu povedal: „Ty vieš o tom, čo Pán povedal Božiemu mužovi Mojžišovi o mne i o tebe v Kadešbarne.

7 Mal som štyridsať rokov, keď ma Pánov služobník Mojžiš vyslal z Kadešbarny na výzvedy do krajiny. Podal som mu takú správu, ktorá zodpovedala môjmu presvedčeniu.

8 Kým moji bratia, ktorí šli so mnou ta hore, strašili srdce ľudu, ja som šiel dôsledne za Pánom, svojím Bohom.

9 V ten deň Mojžiš prisahal: »Zem, po ktorej kráčala tvoja noha, bude naveky dedičným majetkom tvojím i tvojich synov, lebo si dôsledne šiel za Pánom, svojím Bohom!«

10 A teraz mi Pán doprial života, ako sľúbil. Už je štyridsaťpäť rokov odvtedy, čo Pán vyslovil tento prísľub pred Mojžišom, keď chodil Izrael po púšti. Teraz mám osemdesiatpäť rokov!

11 A dnes som ešte taký silný, ako som bol vtedy, keď ma Mojžiš vyslal (na výzvedy). A akú silu som mal vtedy, takú istú silu mám aj dnes, či už treba vyjsť do boja alebo sa z neho vrátiť.

12 Tak teraz mi daj túto vrchovinu, o ktorej vtedy hovoril Pán. Veď si vtedy počul, že sú tam Enakiti a veľké opevnené mestá. Možno je Pán so mnou a podarí sa mi ich vypudiť, ako prisľúbil Pán.“

13 Nato ho Jozue požehnal a dal Jefonovmu synovi Kalebovi Hebron za dedičný podiel.

14 Preto Hebron až podnes patrí ako dedičný majetok Jefonovmu synovi, Kenezejcovi Kalebovi, lebo on dôsledne šiel za Pánom, Izraelovým Bohom.

15 Hebron sa predtým volal Mestom Arbeovým. To bol najväčší človek medzi Enakitmi. A krajina mala od vojny pokoj.

1 Podiel kmeňa Júdovcov podľa ich rodov siahal na juhu k hranici Edomska, k púšti Sin, k najkrajnejšiemu juhu.

2 Ich hranica sa začína na konci Soľného mora, od južného zálivu.

3 Ďalej ide južne od Škorpiónovej vysočiny, prechádza na Sin, stúpa južne od Kadešbarny, pokračuje na Esron, potom ide hore do Adara, zahýba do Karkay,

4 potom prechádza do Asemony, ďalej ide k Egyptskému potoku a hranica sa končí pri Mori. Toto bude vaša južná hranica.

5 Východnou hranicou je Soľné more až po ústie Jordánu. Severná hranica sa začína od výbežku mora pri ústí Jordánu.

6 Potom hranica stúpa od Bet-Hagly a prechádza severne od Bet-Araby. Ďalej hranica vystupuje ku Skale Rubenovho syna Boena.

7 Potom hranica ide z údolia Achor hore do Debery a zahýba na sever do Galgaly oproti vysočine Adomim, ktorá je južne od potoka. Potom hranica prechádza vodou Slnečného prameňa a končí sa pri prameni Rogel.

8 Odtiaľ hranica vystupuje do údolia Ben-Enom po južnej strane Jebuzejcov, čiže Jeruzalema. Ďalej hranica vystupuje na končiar vrchu, ktorý leží západne od údolia Enom na severnom konci údolia Refaim.

9 Od končiara vrchu hranica zatáča k prameňu Vody Neftoachovej a ide ďalej k mestám Efronovho pohoria. Potom hranica zahýba do Bály, to je Karjatiarim.

10 Od Bály sa hranica točí na západ k vysočine Seir, prechádza po severnej strane vrchu Jarim, to je Cheslon, zostupuje do Bet-Šemeša a prechádza do Tamny.

11 Ďalej ide hranica po severnej strane Akarona, potom sa ohýba do Sechrony, prechádza cez vrch Bála a ide ďalej do Jebneela; a hranica sa končí pri mori.

12 Západnou hranicou je Veľké more s pobrežím. Toto je hranica Júdovcov podľa ich rodov dookola.

13 Jefonovmu synovi Kalebovi dal Jozue podiel uprostred Júdovcov, ako mu rozkázal Pán, totiž mesto Enakovho otca Arbea, čo je Hebron.

14 Kaleb odtiaľ vypudil troch Enakových synov, Sesaja, Ahimana a Tolmaja; Enakových potomkov.

15 Odtiaľ tiahol vyššie proti obyvateľom Dabira. Dabir sa prv menoval Karjat-sefer.

16 Tu povedal Kaleb: „Kto premôže Karjat-sefer a zaujme ho, tomu dám za ženu svoju dcéru Aksu.“

17 A dobyl ho Otoniel, syn Kenéza, ktorý bol Kalebovým bratom. I dal mu za ženu svoju dcéru Aksu.

18 Keď mala odísť, podpichovala ho, aby žiadal od jej otca nejaké pole. I zoskočila z osla a Kaleb sa jej opýtal: „Čo ti je?“

19 Odpovedala: „Daj mi veno! Dal si mi síce pole v Negebe, ale daj mi aj vodné pramene!“ Dal jej teda horné pramene i dolné pramene.

20 To je dedičný podiel kmeňa Júdových synov podľa ich rodov.

21 Mestá v Negebe, na pohraničí kmeňa Júdovcov až po edomskú hranicu, boli: Kabseel, Eder, Jagur,

22 Kina, Dimona, Adada,

23 Kádeš, Asor, Jetnam,

24 Zif, Telem, Balot,

25 Nový Asor, Karjot-Hesron, to je Asor,

26 Amam, Sama, Molada,

27 Aser-gada, Hasemon, Bet-felet,

28 Hasersual, Bersabe, Baziotia,

29 Bála, Jim, Esem,

30 Eltolad, Kesil, Harma,

31 Sikeleg, Medemena, Sensena,

32 Lebaot, Selim, Aen-Remon. Spolu dvadsaťdeväť miest s ich dedinami.

33 Na nížine: Estaol, Sarea, Asena,

34 Zanoe, Enganim, Tafua, Enaim,

35 Jerimot, Odolam, Socho, Azeka,

36 Saraim, Aditaim, Gedera, Gederotaim: štrnásť miest s ich dedinami.

37 Sanan, Hadasa, Magdal-gad,

38 Delean, Masefa, Jektel,

39 Lachiš, Baskat, Eglon,

40 Chebon, Leheman, Ketlis,

41 Giderot, Bet-Dagon, Náma a Makeda: šestnásť miest s ich dedinami.

42 Labana, Eter, Asan,

43 Jefta, Esna, Nesib,

44 Keila, Achzib, Maresa: deväť miest s ich dedinami.

45 Akaron so svojimi dedinami a osadami.

46 Od Akarona až po more všetko, čo je na okolí (Azota a jeho dedín):

47 Azot s jeho dedinami a osadami, Gaza s jej dedinami a osadami až po Egyptský potok. Veľké more je teda hranica.

48 Na vrchovine: Samir, Jeter, Sokot,

49 Dana, Karjat-sena, to je Dabir,

50 Anab, Istemo, Anim,

51 Gosen, Olon a Gilo: jedenásť miest s ich dedinami.

52 Arab, Ruma, Esán,

53 Janum, Bet-Tafua, Afeka,

54 Atmata, Karjat-Arbe, to je Hebron, a Sior: deväť miest s ich dedinami.

55 Maon, Karmel, Zif, Jota,

56 Jezrael, Jukadam, Zanoe,

57 Akain, Gabaa a Tamma: desať miest s ich dedinami.

58 Halhul, Besur, Gedor,

59 Maret, Bet-Anot, Eltekon: šesť miest s ich dedinami.

60 Karjat-bál, to je Karjatiarim, a Areba: dve mestá s ich dedinami.

61 Na púšti: Bet-Araba, Medin, Sachacha,

62 Nebsan, Soľné mesto a Engadi: šesť miest s ich dedinami.

63 Ale Jebuzejcov, obyvateľov Jeruzalema, Júdovci nemohli vypudiť. Tak Jebuzejci bývajú s Júdovcami v Jeruzaleme až dodnes.

1 Jozefovcom pripadlo lósom (územie), ktorého hranica sa začína na Jordáne oproti Jerichu, východne od jerišských vôd. Od Jericha ide ďalej cez púšť, ktorá sa ťahá hore na Betelské pohorie.

2 Z Betelu ide ďalej cez Luzu a prechádza na územie Arčanov, do Atarota.

3 Nato zostupuje na západ na územie Jefleťanov, po kraj Dolného Bethorona, až do Gazera. A jej koniec je pri mori.

4 Aj Jozefovi synovia, Manasses a Efraim, dostali dedičný podiel.

5 Územie Efraimových synov podľa ich rodov bolo toto: Hranicou ich dedičného podielu na východe je Atarot-Adar až po Horný Bethoron.

6 Potom ide hranica ďalej k moru, severne od Machmetata. Nato sa hranica stáča na východ až po Tanat-Selo a prechádza pomimo neho na východ do Janoe.

7 Z Janoe zostupuje do Atarota a do Náraty, dosahuje Jericho a ide ďalej až k Jordánu.

8 Z Tafuy ide hranica na západ k potoku Kana, až sa končí pri mori. To je dedičný podiel kmeňa Efraimových synov podľa ich rodov.

9 Efraimovým synom boli oddelené aj mestá, ktoré ležali uprostred dedičného podielu Manassesových synov: všetky mestá s ich dedinami.

10 Ale Kanaánčanov, ktorí bývali v Gazere, nevypudili. A tak bývajú Kanaánčania uprostred Efraimovcov až dodnes a sú im poddaní.

1 Lósom bol pridelený podiel aj Manassesovmu kmeňu. On bol totiž Jozefov prvorodený. Machir, Manassesov prvorodený, Galaádov otec – pretože bol bojovníkom – dostal Galaád a Bášan.

2 Ostatní Manassesovi synovia dostali podiel podľa ich rodov: Abiezerovi synovia, Helekovi synovia, Ezrielovi synovia, Sechemovi synovia, Heferovi synovia a Semidovi synovia. To sú mužskí potomkovia Jozefovho syna Manassesa podľa ich rodov.

3 Salfád, syn Hefera, syna Galaáda, syna Machira, syna Manassesa, nemal synov, len dcéry. Mená jeho dcér sú tieto: Maála, Noa, Hegla, Melcha a Tersa.

4 Ony predstúpili pred kňaza Eleazara, pred Nunovho syna Jozueho a pred náčelníkov a povedali: „Pán rozkázal Mojžišovi, aby sme dostali dedičný podiel medzi našimi bratmi.“ Dal im teda podľa Pánovho rozkazu dedičný podiel medzi bratmi ich otca.

5 Tak Manassesovi pripadlo desať dielov okrem krajiny Galaád a Bášan na druhej strane Jordánu.

6 Manassesove dcéry dostali totiž dedičný podiel medzi jeho synmi. Krajina Galaád však pripadla ostatným Manassesovým synom.

7 Manassesova hranica sa tiahne od Asera pri Machmetate, ktorý je východne od Sichemu. Ďalej hranica pokračuje na juh k obyvateľom En-Tafuy.

8 Okolie Tafuy patrí Manassesovi, ale sama Tafua na Manassesovej hranici patrí Efraimovcom.

9 Potom hranica zostupuje k potoku Kana, južne od potoka. Tieto mestá patria Efraimovcom uprostred Manassesových miest. Ďalej Manassesova hranica pokračuje severne od potoka, až sa končí pri mori.

10 Tak juh patrí Efraimovcom a sever zas Manassesovcom. More je jeho hranicou. Na severe hraničili s Aserom a na východe s Isacharom.

11 V (území) Isacharovom a Aserovom patrili Manassesovi: Betsan s jeho dedinami, Jeblaám s jeho dedinami, obyvatelia Dora s jeho dedinami, obyvatelia Endora s jeho dedinami, obyvatelia Tenaku s jeho dedinami, obyvatelia Mageda s jeho dedinami: tri hornaté okresy.

12 Ale Manassesovi synovia sa nevládali zmocniť týchto miest a tak sa umožnilo Kanaánčanom zostať v tejto krajine.

13 Keď však Izraelovi synovia zosilneli, donútili ich na roboty, ale celkom si ich nepodmanili.

14 Tu vraveli Jozuemu Jozefovi synovia: „Prečo si mi dal za dedičný majetok len jeden lós a len jeden podiel, veď som početný ľud, lebo Pán mi až dosiaľ žehnal?“

15 Jozue im odpovedal: „Ak si početný ľud, choď hore do lesa a vyrúb si tam niečo v krajine Ferezejcov a Rafaimovcov, keď ti je Efraimská vrchovina priúzka!“

16 Jozefovi synovia vraveli: „Vrchovina nám nestačí a všetci Kanaánčania, ktorí obývajú nížinu, či už tí v Betsane a jeho dedinách alebo tí na jezraelskej rovine, používajú železné vozy.“

17 Jozue povedal Jozefovmu domu, Efraimovmu totiž a Manassesovmu: „Si početný ľud a máš veľkú silu. Nedostaneš iba jeden lós.

18 Pridelí sa ti aj vrchovina. Keďže je to les, musíš ho vyrúbať. Potom ti bude prinášať svoje ovocie. Lebo Kanaánčanov vyhubíš, hoci majú železné vozy a sú silní.“

1 Potom sa celá izraelská pospolitosť zhromaždila v Šíle. Tam postavili stánok zjavenia. Krajina im bola totiž poddaná.

2 Ale z Izraelových synov zostávalo ešte sedem kmeňov, ktorým nebol pridelený vlastný dedičný podiel.

3 Preto Jozue vravel Izraelovým synom: „Dokiaľ sa budete okúňať vyjsť a zaujať krajinu, ktorú vám dal Pán, Boh vašich otcov?

4 Pripravte si z každého kmeňa troch mužov! Chcem ich vyslať, aby sa už vybrali a rozišli sa po krajine, popísali ju vzhľadom na svoj dedičný podiel a potom aby sa vrátili ku mne.

5 Rozdeľte si ju na sedem dielov! Júda zostane vo svojom podiele na juhu a Jozefov dom zostane na svojom území na severe.

6 Rozpíšte krajinu na sedem dielov a prineste mi to sem! Tu pred Pánom, naším Bohom, vám hodím lós.

7 Leviti preto nemajú podiel medzi vami, lebo Pánovo kňazstvo je ich dedičným podielom. Gad, Ruben a polovica Manassesovho kmeňa už dostali svoj podiel na druhej strane Jordánu, na východe; dal im ho Pánov služobník Mojžiš.“

8 Keď sa mužovia vyberali na cestu, aby spísali krajinu, Jozue im nariadil: „Choďte, pochoďte krajinu a spíšte ju! Potom sa vráťte ku mne! Tu v Šíle vám hodím lós pred Pánom.“

9 Nato mužovia odišli. Pochodili krajinu a popísali ju do zvitku – mesto za mestom – v siedmich dieloch a vrátili sa k Jozuemu do tábora v Šíle.

10 Jozue im hodil lós v Šíle pred Pánom. Tam Jozue rozdelil Izraelovým synom krajinu podľa ich oddielov.

11 A lós padol na kmeň Benjamínových synov podľa ich rodov. Územie, ktoré im lósom pripadlo, je medzi Júdovcami a Jozefovcami.

12 Ich severná hranica sa začína na Jordáne. Odtiaľ hranica vystupuje na úbočie severne od Jericha, stúpa ďalej na západ na vrchovinu a končí sa v púšti Bet-Aven.

13 Odtiaľ hranica prechádza k Luze, na svah južne od Luzy, to je Betel. Nato hranica zostupuje do Atarot-Adara na vyvýšeninu, ktorá je južne od Dolného Bethorona.

14 Tu sa hranica ohýba a obracia sa na juh po západnej strane vyvýšeniny, ktorá je južne od Dolného Bethorona, a končí sa pri Karjat-Bále, to je Karjatiarim, mesto Júdovcov. To bola západná strana.

15 Južná strana sa začína pri okraji Karjatiarima. Potom hranica tiahne ďalej na západ až k prameňu Studienky Neftoachovej.

16 Potom hranica zostupuje na úpätie vrchu, ktorý je oproti údoliu Ben-Enom, severne od Refaimskej roviny, skláňa sa do údolia Enom, na južnú stranu Jebuzejcov, až zostúpi k prameňu Rogel.

17 Potom sa obracia na sever, ide k Slnečnému prameňu,

18 ďalej smeruje ku Kužeľovitým kopcom, ktoré čnejú oproti vysočine Adomim, a zostupuje ku Skale Rubenovho syna Boena. Ďalej ide na sever ku svahom oproti Arabe a zostupuje do Araby.

19 Nato hranica prechádza na severný svah Bet-Hagly. Hranica sa končí pri severnom výbežku Soľného mora, na južnom konci Jordánu. To bola južná hranica.

20 Na východnej strane bude hranicou Jordán. To je dedičný podiel Benjamínových synov podľa ich hraníc dookola a podľa ich rodov.

21 Mestá kmeňa Benjamínových synov podľa ich rodov sú: Jericho, Bet-Hagla, Emek-Kasis,

22 Bet-Araba, Samaraim, Betel,

23 Avim, Afara, Ofera,

24 Dedina Emona, Ofni a Gabaa: dvanásť miest s ich dedinami.

25 Gabaon, Rama, Berot,

26 Mesfe, Kafara, Amosa,

27 Rekem, Jarefel, Tarela,

28 Sela, Elef, Jebus – to je Jeruzalem -, Gabaát a Karjat: štrnásť miest s ich dedinami. To je dedičný podiel Benjamínových synov podľa ich rodov.

1 Druhý lós padol na Simeona, na kmeň Simeonových synov podľa ich rodov. Ich dedičný podiel bol uprostred podielu Júdovcov.

2 V ich dedičnom podiele bolo: Bersabe, (Sabe), Molada,

3 Hasersual, Bala, Asem,

4 Eltolad, Betul, Harma,

5 Sikeleg, Bet-Marchabot, Hasersusa,

6 Bet-Lebaot a Sarohen: trinásť miest s ich dedinami.

7 Ain-Remon, (Talcha), Atar, Asan: štyri mestá s ich dedinami.

8 Ďalej všetky dediny, ktoré sú okolo týchto miest až po Bálat-Bér a Ramu na juhu. To je dedičný podiel Simeonovcov podľa ich rodov.

9 Podiel Simeonovcov bol (oddelený) z podielu Júdovcov; Júdovým synom bol totiž ich podiel priveľký. Tak Simeonovci dostali svoj dedičný podiel uprostred ich dedičného podielu.

10 Tretí lós padol na Zabulonových synov podľa ich rodov. Hranica ich dedičného podielu siaha až po Sarid.

11 Na západ stúpa ich hranica (smerom k moru) do Meraly, ide až k Debasetu a dotýka sa potoka, ktorý je východne od Jekonama.

12 A zo Sarida ide zasa na východ, k východu slnka, na územie Keselet-Tábora, ďalej do Dabereta a potom stúpa do Jafie.

13 Odtiaľ prechádza na východ, k východu slnka, do Get-Hefera, Takasina, vchádza do Remona Amtara a zatáča sa do Noga.

14 Potom sa hranica ohýba severne od Hanatona a končí sa v údolí Jeftahel.

15 … Kated, Nálol, Semeron, Jedala a Betlehem: dvanásť miest s ich dedinami.

16 To je dedičný podiel Zabulonovcov podľa ich rodov: tieto mestá s ich dedinami.

17 Štvrtý lós padol na Isachara, na Isacharových synov podľa ich rodov.

18 Ich hranica je Jezrael, Kasalot, Sunem,

19 Hafaraim, Seon, Anaharat,

20 Rabot, Kesion, Abes,

21 Ramet, En-Ganim, En-Hada a Bet-Feses.

22 Hranica siaha k Táboru, Sehesime, Bet-Šemešu a hranica sa končí na Jordáne: šestnásť miest s ich dedinami.

23 To je dedičný podiel kmeňa Isacharovcov podľa ich rodov: mestá s ich dedinami.

24 Piaty lós padol na kmeň Aserových synov podľa ich rodov.

25 Ich hranica je Halkat, Chali, Beten, Aksaf,

26 Elmelech, Amád a Mesal. Potom zasahuje (vrch) Karmel na západnej strane a potok (Sichor) Labanat.

27 Nato sa stáča na východ do Bet-Dagona, siaha až k Zabulonovi a k údoliu Jeftahel na severe, ďalej k Bet-Emeku a Nehielu a pokračuje severne na Kabul,

28 Abran, Rohob, Hamona a Kanu až do Veľkého Sidona.

29 Potom hranica zahýba do Hormy a až do opevneného mesta Týru. Nakoniec hranica zatáča do Hosy a končí sa pri Mori. … Machaleb, Achziba,

30 Amma, Afek a Rohob: dvadsaťdva miest s ich dedinami.

31 To je dedičný podiel kmeňa Aserovcov podľa ich rodov: tieto mestá s ich dedinami.

32 Na Neftalimovcov padol šiesty lós, na Neftaliho synov podľa ich rodov.

33 Ich hranica ide od Helefa, od Sánanimskej dubiny, od Adami-Nekeba a Jebnaela až k Lekumu a končí sa na Jordáne.

34 Potom sa hranica zatáča na západ do Azanot-Tábora a odtiaľ ide ďalej do Hukuky. Na juhu siaha k Zabulonovi, na západe sa dotýka Asera a na východe Jordána.

35 Opevnené mestá sú: Asedim, Ser, Emat, Rekat, Keneret,

36 Edema, Arama, Asor,

37 Kedes, Edrai, En-Hasor,

38 Jeron, Magdalel, Horem, Bet-Anat a Bet-Šemeš: devätnásť miest s ich dedinami.

39 To je dedičný podiel kmeňa Neftalimovcov podľa ich rodov: mestá s ich dedinami.

40 Siedmy lós padol na kmeň Danových synov podľa ich rodov.

41 Územie ich dedičného podielu je Saraa, Estaol, Hir-Šemeš,

42 Selebin, Ajalon, Jetela,

43 Elon, Temna, Akron,

44 Elteke, Gebeton, Balát,

45 Júd, Bane-Barach, Get-Remon,

46 Mejarkon, Arekon s pobrežím pri Joppe.

47 Ale Danovcom sa územie strácalo. Preto Danovi synovia vytiahli a bojovali proti Lesemu. Dobyli ho, vyhubili mečom, obsadili ho a usadili sa v ňom. A nazvali Lesem Danom podľa mena svojho otca Dana.

48 To je dedičný podiel kmeňa Danovcov podľa ich rodov: tieto mestá s ich dedinami.

49 Keď ukončili deľbu krajiny na jednotlivé územia, Izraeliti dali podiel aj Nunovmu synovi Jozuemu vo svojom strede.

50 Podľa Pánovho rozkazu mu dali mesto, ktoré si žiadal, Tamnat-Sáru na Efraimskom pohorí. On si mesto vybudoval a usadil sa v ňom.

51 Toto sú dedičné podiely, ktoré lósom rozdelili kňaz Eleazar, Nunov syn Jozue a náčelníci izraelských kmeňov v Šíle pred Pánom pri vchode do stánku zjavenia. Tak dokončili deľbu krajiny.

1 Pán povedal Jozuemu: „Povedz Izraelovým synom:

2 Určite si mestá útočišťa, o ktorých som vám hovoril prostredníctvom Mojžiša,

3 aby tam mohol utiecť vrah, ktorý zabil niekoho omylom, nevedomky, aby vám boli útočišťami pred pomstiteľom krvi.

4 Kto utečie do jedného z týchto miest, nech sa zastaví pred vchodom do mestskej brány a starším toho mesta nech rozpovie svoju vec. Potom nech ho pustia k sebe, do mesta, a vykážu mu miesto, aby mohol u nich bývať.

5 Keď ho bude pomstiteľ krvi prenasledovať, nech mu nevydajú vraha, lebo zabil svojho blížneho nevedomky, bez toho, že by bol býval predtým jeho nepriateľom.

6 V meste má zostať až dovtedy, kým sa nedostaví na súd pred ľud a až do smrti veľkňaza, ktorý bude v tom čase. Potom sa môže vrah vrátiť do svojho mesta, do svojho domu, do toho mesta, z ktorého utiekol.“

7 Vyznačili teda Kedes v Galilei na Neftaliho pohorí, Sichem na Efraimskom pohorí a Karjat-Arbe, to je Hebron, na Júdskom pohorí.

8 Na druhej strane Jordánu, východne od Jericha, z Rubenovho kmeňa určili Bosor, ktorý je v stepi na náhornej rovine, z Gadovho kmeňa Ramot v Galaáde a z kmeňa Manassesovho Gaulon v Bášane.

9 Tieto mestá boli určené pre každého Izraelitu a cudzinca, ktorý sa u nich zdržiaval, aby ta mohol utiecť každý, kto zabil niekoho omylom, a aby nezomrel pod rukou pomstiteľa krvi, kým sa nedostaví pred ľud.

1 Tu pristúpili rodoví náčelníci levitov ku kňazovi Eleazarovi, k Nunovmu synovi Jozuemu a ku kmeňovým náčelníkom Izraelových synov

2 a vraveli im v Šíle v krajine Kanaán: „Pán rozkázal prostredníctvom Mojžiša, aby sme dostali mestá na bývanie a k nim patriace pastviny pre náš dobytok.“

3 A Izraelovi synovia dali levitom zo svojho dedičného podielu podľa Pánovho rozkazu tieto mestá s ich pastvinami.

4 Lós padol na rody Kaátovcov: Synovia kňaza Árona dostali medzi levitmi z Júdovho kmeňa, zo Simeonovho kmeňa a z Benjamínovho kmeňa trinásť miest.

5 Ostatní Kaátovci dostali pri losovaní z rodov Efraimovho kmeňa, z Danovho kmeňa a z polovice Manassesovho kmeňa desať miest.

6 Gersonovci dostali pri losovaní z rodov Isacharovho kmeňa, z Aserovho kmeňa, z Neftaliho kmeňa a z polovice Manassesovho kmeňa v Bášane trinásť miest.

7 Konečne Merarovci podľa ich rodov dostali z Rubenovho kmeňa, z Gadovho kmeňa a zo Zabulonovho kmeňa dvanásť miest.

8 Izraelovi synovia lósom odovzdali levitom tieto mestá s okolitými pastvinami, ako nariadil prostredníctvom Mojžiša Pán.

9 Z kmeňa Júdovcov a z kmeňa Simeonovcov dostali tieto mestá aj s ich pastvinami:

10 Áronovci z levitských rodov Kaátovcov – lebo na nich padol prvý lós – dostali

11 mesto Enakovho otca Arbea, ktoré sa nazýva Hebron, na Júdskom pohorí spolu s okolitými pastvinami.

12 Ale mestský chotár aj s jeho dedinami dali do vlastníctva Jefonovmu synovi Kalebovi.

13 Synom kňaza Árona odovzdali teda Hebron, mesto útočišťa pre vrahov, aj s jeho pastvinami, ďalej Lobnu s jej pastvinami,

14 Jeter s jeho pastvinami, Estemo s jeho pastvinami,

15 Holon s jeho pastvinami, Dabir s jeho pastvinami,

16 Ain s jeho pastvinami, Jetu s jej pastvinami a Bet-Šemeš s jeho pastvinami: deväť miest z týchto dvoch kmeňov.

17 Z Benjamínovho kmeňa: Gabaon s jeho pastvinami, Gabau s jej pastvinami,

18 Anatot s jeho pastvinami a Almon s jeho pastvinami: štyri mestá.

19 Všetkých miest pre Áronovcov-kňazov dovedna: trinásť miest s ich pastvinami.

20 Mestá, ktoré pri losovaní pripadli levitským rodom Kaátovcov, ktoré ešte ostávali z Kaátových synov, boli z Efraimovho kmeňa.

21 Tak im dali mesto útočišťa pre vrahov Sichem s jeho pastvinami na Efraimskom pohorí, Gazer s jeho pastvinami,

22 Kibsaim s jeho pastvinami a Bethoron s jeho pastvinami: štyri mestá.

23 Z Danovho kmeňa Elteko s jeho pastvinami, Gabaton s jeho pastvinami,

24 Ajalon s jeho pastvinami a Get-Remon s jeho pastvinami: štyri mestá.

25 Z polovice Manassesovho kmeňa Tanach s jeho pastvinami a Jeblaám s jeho pastvinami: dve mestá.

26 Spolu všetkých miest pre rody ostatných Kaátovcov bolo desať miest s ich pastvinami.

27 Gersonovci z levitských rodov dostali z polovice Manassesovho kmeňa: Gaulon, mesto útočišťa pre vrahov v Bášane, aj s jeho pastvinami a Bosru s jej pastvinami: dve mestá.

28 Z Isacharovho kmeňa: Kesion s jeho pastvinami, Daberet s jeho pastvinami,

29 Jaramot s jeho pastvinami a En-Ganim s jeho pastvinami: štyri mestá.

30 Z Aserovho kmeňa: Masal s jeho pastvinami, Abdon s jeho pastvinami,

31 Helkat s jeho pastvinami a Rohob s jeho pastvinami: štyri mestá.

32 Z Neftaliho kmeňa: Kedes, mesto útočišťa pre vrahov v Galilei, aj s jeho pastvinami, Hamot-Dor s jeho pastvinami a Kartan s jeho pastvinami: tri mestá.

33 Dovedna všetkých miest Gersonovcov podľa ich rodov bolo trinásť s ich pastvinami.

34 Rody Merarovcov, ostatných levitov, dostali: Zo Zabulonovho kmeňa Jeknam s jeho pastvinami, Kartu s jej pastvinami,

35 Damnu s jej pastvinami a Nálol s jeho pastvinami: štyri mestá.

36 (Na druhej strane oproti Jerichu) z Rubenovho kmeňa Bosor (mesto útočišťa pre vrahov) s jeho pastvinami, Jachsu s jej pastvinami, Kedemot s jeho pastvinami a Mefát s jeho pastvinami: štyri mestá.

37 Z Gadovho kmeňa: Ramot, mesto útočišťa pre vrahov v Galaáde, s jeho pastvinami, Manaim s jeho pastvinami, Hesebon s jeho pastvinami a Jaser s jeho pastvinami: dovedna štyri mestá.

38 Spolu všetkých miest, ktoré lósom pripadli jednotlivým rodom Merarovcov, čo ešte zostávali z levitských rodov, bolo dvanásť miest.

39 Všetkých levitských miest uprostred dedičného vlastníctva Izraelových synov bolo štyridsaťosem miest

40 s ich pastvinami. K týmto mestám sa teda počítalo samo mesto a jeho okolité pastviny. Tak to bolo pri všetkých týchto mestách.

41 Tak dal Pán Izraelovi celú krajinu, o ktorej prisahal ich otcom, že im ju dá. Zaujali ju a usadili sa v nej.

42 A Pán im daroval pokoj dookola; všetko tak, ako prisahal ich otcom. Nik zo všetkých ich nepriateľov im neodolal; všetkých ich nepriateľov dal Pán do ich ruky.

43 Zo všetkých prísľubov, ktoré dal Pán Izraelovmu domu, nezostal ani jediný nesplnený; všetko sa splnilo.

1 Vtedy Jozue povolal Rubenovcov, Gadovcov a polovicu Manassesovho kmeňa

2 a vravel im: „Splnili ste všetko, čo vám nariadil Pánov služobník Mojžiš, aj mňa ste poslúchli vo všetkom, čo som vám rozkázal.

3 Za ten dlhý čas až dodnes ste neopustili svojich bratov a verne ste zachovali rozkaz Pána, svojho Boha.

4 Keďže Pán, váš Boh, nateraz udelil pokoj vašim bratom, ako im prisľúbil, vráťte sa teraz a choďte do svojich stanov, do svojej vlastnej krajiny, ktorú vám dal Pánov služobník Mojžiš na druhej strane Jordánu.

5 Len na to veľmi dbajte, aby ste konali podľa príkazu a zákona, ktorý vám uložil Pánov služobník Mojžiš: milovať Pána, svojho Boha, kráčať po všetkých jeho cestách, zachovávať jeho príkazy, prilipnúť k nemu, slúžiť mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou.“

6 Jozue ich požehnal a prepustil ich. Nato sa odobrali do svojich stanov.

7 Jednej polovici Manassesovho kmeňa dal Mojžiš podiel v Bášane, druhej jeho polovici dal zasa Jozue (podiel) s ich bratmi na západnej strane Jordánu. A keď ich Jozue prepúšťal do ich stanov, ešte ich požehnal.

8 Povedal im: „Vráťte sa do svojich stanov s bohatým majetkom a s početným dobytkom, so striebrom, zlatom, meďou, železom a premnohým šatstvom! Podeľte sa o to, čo ste ukoristili u svojich nepriateľov, so svojimi bratmi!“

9 Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmeňa sa teda vydali na spiatočnú cestu od Izraelových synov zo Šíla v krajine Kanaán, aby sa vrátili do krajiny Galaád, do krajiny svojho podielu, ktorá prešla do ich vlastníctva na rozkaz, ktorý dal prostredníctvom Mojžiša Pán.

10 Keď došli k jordánskym Kužeľovitým kopcom, ktoré sú ešte v krajine Kanaán, postavili Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmeňa tam pri Jordáne oltár, veľký, zďaleka viditeľný oltár.

11 Tu sa dopočuli Izraelovi synovia takúto zvesť: „Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmeňa si postavili oltár proti krajine Kanaán, na jordánskych kužeľovitých kopcoch, z druhej strany Izraelových synov.“

12 Keď sa to teda Izraelovi synovia dozvedeli, zhromaždil sa všetok izraelský ľud do Šíla, aby vytiahol proti nim do boja.

13 Nato Izraelovi synovia poslali k Rubenovcom, Gadovcom a k polovici Manassesovho kmeňa do krajiny Galaád Finésa, syna kňaza Eleazara,

14 a s ním desať náčelníkov, po jednom náčelníkovi z každého kmeňa Izraelových pokolení. Boli to kmeňoví náčelníci jednotlivých Izraelových pokolení.

15 Oni došli k Rubenovcom, Gadovcom a k polovici Manassesovho kmeňa do krajiny Galaád a vraveli im:

16 „Toto vám odkazuje všetok Pánov ľud: Čo je to za vierolomnosť, ktorej ste sa dopustili proti Izraelovmu Bohu?! Tým, že ste si postavili oltár, odvrátili ste sa dnes od Pána, ba dnes ste sa tým vzbúrili proti Pánovi.

17 Nestačí nám fegorská neprávosť, od ktorej sme sa neočistili dodnes, lebo trest za jednu urážku prešiel na celú Pánovu pospolitosť?!

18 Vy ste sa však dnes chceli odvrátiť od Pána. A keby ste sa dnes vzbúrili proti Pánovi, už zajtra by sa rozhneval na celú Izraelovu pospolitosť.

19 Ak sa vám zdá, že vaša vlastná krajina je nečistá, tak prejdite do krajiny, ktorú vlastní Pán, kde je Pánov príbytok, a usaďte sa medzi nami. Ale nebúrte sa proti Pánovi a nebúrte sa ani proti nám tým, že si staviate oltár okrem oltára Pána, nášho Boha.

20 Či sa nedopustil Zareho syn Achan vierolomnosti pri kliatbe? A (Pánov) hnev doľahol na celú Izraelovu pospolitosť. A on nebol jediný, ktorý zomrel za svoj hriech.“

21 Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmeňa odpovedali náčelníkom izraelských kmeňov:

22 „Všemohúci Boh, Pán – všemohúci Boh, Pán to vie a musí to vedieť aj Izrael: Ak to bola vzbura alebo vierolomnosť proti Pánovi, tak nech nás dnes nechráni!

23 Ak sme si postavili oltár preto, aby sme sa odvrátili od Pána, alebo ak sa to stalo preto, aby sme na ňom prinášali celostné žertvy a obety, alebo aby sme na ňom obetovali pokojné žertvy, nech nás sám Pán volá na zodpovednosť!

24 Naozaj zodpovedne a odôvodnene sme to urobili. Povedali sme si totiž: Zajtra povedia vaši synovia našim synom: »Čo máte vy od Pána, Izraelovho Boha?

25 Pán predsa položil medzi nás a vás, Rubenovi a Gadovi synovia, Jordán ako hranicu. Vy nemáte nijaký podiel na Pánovi.« A tak vaše deti nakoniec privedú naše k tomu, aby sa nebáli Pána.

26 Preto sme si povedali: Dajme sa teda do práce a postavme si oltár, lenže nie na celostné žertvy a obety,

27 ale preto, aby bol svedectvom medzi nami a vami a našimi potomkami, ktorí prídu po nás, že sme ochotní konať Pánovu službu pred jeho tvárou svojimi celopalmi, žertvami a pokojnými obetami. Takto v budúcnosti nebudú môcť povedať vaši synovia našim synom: »Nemáte podiel na Pánovi.«

28 Ďalej sme si povedali: A keby to aj chceli v budúcnosti povedať či už nám alebo našim potomkom, (odpovieme im): Pozrite na stavebný sloh Pánovho oltára, ktorý zhotovili naši otcovia, nie však na celostné žertvy ani na obety, ale preto, aby bol svedectvom medzi nami a vami.

29 Kiež je ďaleko od nás, aby sme sa vzbúrili proti Pánovi a odvrátili sa dnes od Pána stavbou oltára na celopaly, žertvy a pokojné obety okrem oltára Pána, nášho Boha, ktorý je pred jeho príbytkom!“

30 Keď kňaz Finés, vodcovia ľudu a izraelskí kmeňoví náčelníci, ktorí boli s ním, vypočuli slová, ktoré predniesli Rubenovci, Gadovci a Manassesovci, páčilo sa im to.

31 A kňaz Finés, Eleazarov syn, povedal Rubenovcom, Gadovcom a Manassesovcom: „Dnes vieme, že je uprostred nás Pán, lebo ste sa nedopustili nijakej vierolomnosti proti Pánovi. Teraz ste vytrhli Izraelových synov z Pánovej ruky.“

32 Potom sa kňaz Finés, Eleazarov syn, a náčelníci vrátili od Rubenovcov a Gadovcov z krajiny Galaád k Izraelovým synom do krajiny Kanaán a priniesli im odpoveď.

33 Odpoveď sa Izraelovým synom páčila a Izraelovi synovia chválili Boha a už nehovorili, že vytiahnu proti nim do boja a spustošia krajinu, v ktorej bývajú Rubenovci a Gadovci.

34 A Rubenovci a Gadovci nazvali oltár ´E D, (to jest Svedectvo); lebo (povedali) on je svedectvom medzi nami, že Pán je Boh.

1 Dlhý čas po tom, čo Pán daroval Izraelovi pokoj od všetkých okolitých nepriateľov, keď bol Jozue už starý a v pokročilom veku,

2 Jozue zvolal celý Izrael, jeho starších, náčelníkov, sudcov a pisárov, a hovoril im: „Zostarel som a som v pokročilom veku.

3 Vy ste videli všetko, čo pre vás vykonal Pán, váš Boh, všetkým tým nepriateľom. Lebo Pán, váš Boh, sám bojoval za vás.

4 Pozrite, lósom som vám rozdelil za dedičný podiel pre vaše kmene tie národy, čo ešte zostali zo všetkých národov, ktoré som vyhubil od Jordána až po Veľké more na západe slnka.

5 Pán, váš Boh, ich sám vypudí pred vami a zaženie ich kvôli vám, aby ste sa mohli zmocniť ich krajiny, ako vám prisľúbil Pán, váš Boh.

6 Len buďte neochvejne silní v tom, aby ste bedlivo zachovávali všetko, čo je napísané v knihe Mojžišovho zákona! Neodchyľujte sa od toho ani napravo, ani naľavo,

7 aby ste sa nedostali medzi tie národy, ktoré zostali medzi vami. Nespomínajte mená ich bohov, ani na nich neprisahajte, ani im neslúžte a neklaňajte sa im!

8 Musíte sa pevne pridržiavať Pána, svojho Boha, ako ste to robili až podnes.

9 Pán vypudil pred vami veľké a mocné národy a nik vám neodolal až podnes.

10 Jeden z vás prenasleduje tisíc, lebo to Pán, váš Boh, bojuje za vás, ako vám sľúbil.

11 Dávajte si veľký pozor na seba, aby ste milovali Pána, svojho Boha!

12 Lebo ak sa zachováte ináč, ak totiž budete lipnúť k zvyšku tých národov, ktoré zostali medzi vami, a budete s nimi uzavierať manželstvá a miešať sa s nimi a ony s vami,

13 potom vedzte, že Pán, váš Boh, už nikdy nevyženie tieto národy pred vami. Ba čo viac, stanú sa vám osídlom a pascou, korbáčom na vaše boky a tŕním vo vašich očiach, až vymiznete z tej krásnej krajiny, ktorú vám dal Pán, váš Boh.

14 Hľa, ja dnes nastupujem cestu celého sveta. Preto uvážte celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že ani jeden zo všetkých prísľubov, ktoré vám dal Pán, váš Boh, nezostal nevyplnený. Všetky sa vám splnili, ani jeden z nich nie je nevyplnený.

15 Ale ako sa vám vyplnilo každé prisľúbenie, ktoré vám dal Pán, váš Boh, takisto na vás dopustí každú hrozbu, až vás odstráni z tejto krásnej krajiny, ktorú vám dal Pán, váš Boh.

16 Ak prestúpite zmluvu Pána, svojho Boha, ktorú vám uložil, a ak odídete (od neho) a budete slúžiť iným bohom a klaňať sa im, Pánov hnev vzbĺkne proti vám a čoskoro budete vyhubení z tejto krásnej krajiny, ktorú vám dal.“