Month: March 2020

1 Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspóre.

2 Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky,

3 veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť.

4 A vytrvalosť sa má ukázať v dokonalých skutkoch, aby ste boli dokonalí a neporušení a v ničom nezaostávali.

5 Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju.

6 Ale nech prosí s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom.

7 Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána;

8 – muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo všetkom svojom počínaní.

9 Brat v nízkom postavení nech sa chváli svojím povýšením,

10 bohatý zasa svojou úbohosťou, lebo sa pominie ako kvet trávy:

11 vyjde slnko so svojou páľavou a vysuší trávu, jej kvet odpadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zvädne aj boháč na svojich cestách.

12 Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.

13 Nech nik v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša.

14 Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza.

15 Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech, a keď je hriech dokonaný, splodí smrť.

16 Nemýľte sa, bratia moji milovaní!

17 Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani tieňa zmeny.

18 On nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia.

19 Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu,

20 lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom.

21 Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.

22 A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba.

23 Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár.

24 Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je.

25 Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky.

26 Ak si niekto myslí, že je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame sám seba, toho nábožnosť je márna.

27 Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohto sveta.

1 Bratia moji, nespájajte vieru v nášho Pána slávy, Ježiša Krista, s nadŕžaním osobám.

2 Lebo ak príde na vaše zhromaždenie muž so zlatým prsteňom a v skvostnom rúchu a príde aj chudobný v chatrnom odeve

3 a vy si všimnete toho, ktorý je oblečený do nádherného rúcha, a poviete: „Ty sa posaď pekne tu!“, ale chudobnému poviete: „Ty si staň tam, alebo si sadni k mojej podnožke!“,

4 vari nerobíte rozdiely medzi sebou a nestali ste sa zlomyseľnými sudcami?!

5 Počúvajte, moji milovaní bratia! Nevyvolil Boh tých, čo sú vo svete chudobní, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva, ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú?

6 A vy ste chudobného znevážili! Neutláčajú vás práve bohatí a nevláčia vás práve oni po súdoch?

7 A nerúhajú sa práve oni vznešenému menu, ktoré sa vzývalo nad vami?

8 Ak však uskutočňujete kráľovský zákon podľa Písma: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“, dobre robíte.

9 Ale ak nadŕžate osobám, páchate hriech a zákon vás usvedčuje z priestupku.

10 Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým.

11 Lebo ten, ktorý povedal: „Nescudzoložíš,“ povedal aj: „Nezabiješ.“ A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestupuješ zákon.

12 Hovorte a konajte ako tí, čo majú byť súdení podľa zákona slobody!

13 Súd bez milosrdenstva čaká totiž toho, kto nepreukázal milosrdenstvo. Ale milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom.

14 Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť?

15 Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa

16 a niekto z vás by im povedal: „Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!“, ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?!

17 Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva.

18 Ale niekto povie: „Ty máš vieru a ja mám skutky.“ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru.

19 Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria, a trasú sa!

20 Chceš vedieť, márnivý človeče, že viera bez skutkov je neúčinná?

21 Nebol náš otec Abrahám ospravedlnený zo skutkov, keď obetoval na oltári svojho syna Izáka?

22 Vidíš, že viera spolupôsobila s jeho skutkami a že skutkami dosiahla viera dokonalosť.

23 Tak sa splnilo Písmo, ktoré hovorí: „Abrahám uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť.“ A bol nazvaný Božím priateľom.

24 Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery.

25 A nebola podobne ospravedlnená zo skutkov aj neviestka Rachab, keď prijala poslov a poslala ich inou cestou?

26 Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.

1 Bratia moji, nechcite byť mnohí učiteľmi, veď viete, že nás čaká prísnejší súd.

2 Veď všetci sa prehrešujeme v mnohom. Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo.

3 Keď dávame koňom do úst zubadlo, aby nás poslúchali, ovládame celé ich telo.

4 Hľa, aj lode: hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry, maličké kormidlo ich riadi ta, kam chce kormidelník.

5 Tak aj jazyk: je to síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami. Pozrite, aký malý oheň akú veľkú horu zapáli!

6 Aj jazyk je oheň, svet neprávosti; jazyk je medzi našimi údmi ten, ktorý poškvrňuje celé telo, rozpaľuje kolobeh života a sám je peklom rozpálený.

7 Človek krotí a aj skrotil všetky druhy zveri, vtákov, plazov i morských živočíchov,

8 no jazyk nik z ľudí skrotiť nemôže. Je to nepokojné zlo, je plný smrtiaceho jedu.

9 Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, a ním aj zlorečíme ľuďom, stvoreným na Božiu podobu.

10 Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. A nemá to tak byť, bratia moji.

11 Vari prameň chrlí tým istým otvorom vodu sladkú aj horkú?

12 Vari môže, bratia moji, figovník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň nemôže dávať sladkú vodu.

13 Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým životom ukáže svoje skutky v múdrej skromnosti.

14 Ale ak máte v srdci trpkú žiarlivosť a sváry, potom sa nevychvaľujte a neluhajte proti pravde.

15 To nie je múdrosť, ktorá zostupuje zhora, ale pozemská, telesná, diabolská.

16 Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo.

17 Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky.

18 A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj.

1 Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? Či nie odtiaľ – z vašich žiadostivostí, ktoré broja vo vašich údoch?

2 Žiadostiví ste, a nemáte. Vraždíte a závidíte, a nemôžete nič dosiahnuť. Hádate sa a bojujete. Nič nemáte, lebo neprosíte.

3 Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti.

4 Cudzoložníci, neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvo s Bohom?! Kto teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha.

5 Alebo si myslíte, že Písmo nadarmo hovorí: „Takmer žiarlivo túži po nás Duch, ktorý v nás prebýva“?

6 Dáva však väčšiu milosť; preto hovorí: „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.“

7 Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás.

8 Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ.

9 Precíťte svoju úbohosť, žiaľte a plačte. Váš smiech nech sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

10 Pokorte sa pred Pánom a on vás povýši.

11 Bratia, neosočujte jeden druhého. Kto osočuje brata alebo svojho brata posudzuje, osočuje zákon a odsudzuje zákon. Ale ak odsudzuješ zákon, nie si plniteľ zákona, ale sudca.

12 Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý môže spasiť i zahubiť. Ale kto si ty, že súdiš blížneho?

13 A teraz vy, čo hovoríte: „Dnes alebo zajtra pôjdeme do toho a toho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupčiť a zarábať,“

14 – vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom! Veď ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne.

15 Namiesto toho by ste mali hovoriť: „Ak Pán bude chcieť, budeme žiť a urobíme toto alebo ono.“

16 Ale vy sa teraz chválite vo svojej pýche; a každá takáto chvála je zlá.

17 Kto teda vie dobre robiť, a nerobí, má hriech.

1 A vy, boháči, plačte a kvíľte nad biedami, ktoré prichádzajú na vás!

2 Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo rozožrali mole.

3 Vaše zlato a striebro zhrdzavelo a ich hrdza bude svedčiť proti vám a zožerie vám telo ako oheň. Nahromadili ste si poklady v posledných dňoch.

4 Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali polia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána Zástupov.

5 Tu na zemi ste hodovali a hýrili. Vykŕmili ste si srdcia na deň zakáľačky.

6 Odsúdili ste a zabili spravodlivého; a on vám neodporuje.

7 Buďte teda, bratia, trpezliví až do Pánovho príchodu. Pozrite: aj roľník čaká na vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane včasný i neskorý dážď.

8 Buďte aj vy trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa približuje.

9 Nesťažujte sa, bratia, jeden na druhého, aby ste neboli odsúdení. Hľa, sudca stojí predo dvermi.

10 Za príklad, ako trpieť a byť trpezlivým, berte si, bratia; prorokov, ktorí hovorili v Pánovom mene.

11 Hľa, blahoslavíme tých, ktorí vytrvali. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, ako to Pán ukončil. Lebo Pán je milosrdný a milostivý.

12 Ale predovšetkým, bratia moji, neprisahajte ani na nebo, ani na zem, ani nijakou inou prísahou. Vaše „áno“ nech je „áno“ a „nie“ nech je „nie“, aby ste neprepadli súdu.

13 Trpí niekto z vás? Nech sa modlí. Je niekto veselý? Nech spieva žalmy.

14 Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene.

15 Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.

16 Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého.

17 Eliáš bol krehký človek ako my, a keď sa naliehavo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov.

18 A znova sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala svoj plod.

19 Bratia moji, keby niekto z vás zblúdil od pravdy a iný ho obráti,

20 nech vie, že ten, kto vráti hriešnika z jeho bludnej cesty, zachráni jeho dušu od smrti a zakryje množstvo hriechov.