Month: March 2020

Categories
Amos

Amos 7

1 Toto mi zjavil Pán, Jahve: on stvoril kobylky, keď začala rásť mládza! Hľa, bola to tráva po kráľovskej kosbe!

2 A keď už vyžrali zeleň krajiny, povedal som: „Pane, Bože, prestaň, prosím! Akože obstojí Jakub, veď je maličký?“

3 Pán to oľutoval. „Nestane sa!“, povedal Pán.

4 Toto mi zjavil Pán, Jahve: hľa, Pán, Jahve, volá na súd ohňom! Strávil ohromnú priepasť a strávil aj podiel.

5 I povedal som: „Pane, Bože, prestaň, prosím! Akože obstojí Jakub, veď je maličký?“

6 Pán to oľutoval. „Ani to sa nestane!“, riekol Pán.

7 Toto mi zjavil: hľa, Pán stál na olovenom múre a v ruke mal olovnicu.

8 A Pán mi povedal: „Čo vidíš, Amos?“ Odpovedal som: „Olovnicu.“ Nato riekol Pán: „Hľa, položím olovnicu do stredu môjho ľudu Izraela, neprejdem viac popri ňom.

9 Vtedy budú spustošené Izákove výšiny a zrúcané Izraelove svätyne; i povstanem proti Jeroboamovmu domu s mečom.“

10 Vtedy Amasiáš, kňaz Betelu, poslal izraelskému kráľovi Jeroboamovi odkaz: „Amos sa sprisahal proti tebe uprostred Izraelovho domu. Krajina nevládze vydržať všetky jeho reči.

11 Lebo takto hovorí Amos: »Jeroboam padne pod mečom a Izrael pôjde zo svojej domoviny do zajatia.«“

12 Amasiáš povedal Amosovi: „Choď, jasnovidec, ujdi do júdskej krajiny, tam jedz chlieb a tam prorokuj!

13 V Beteli už viac neprorokuj, lebo to je kráľovská svätyňa a je chrámom kráľovstva.“

14 Amos odpovedal Amasiášovi: „Nie som prorok, ani nie som syn proroka, ale som pastier a narezávač poľných fíg.

15 Ale Pán ma vzal spoza stáda a Pán mi riekol: »Choď, prorokuj proti môjmu ľudu, Izraelu!«

16 Teraz teda počuj slovo Pánovo: Ty hovoríš: »Neprorokuj proti Izraelu a netrať reči proti Izákovmu domu!«

17 Preto takto hovorí Pán: »Tvoja žena bude smilniť v meste, tvoji synovia a dcéry padnú pod mečom, tvoje dedičstvo rozdelia povrázkami, sám však zomrieš na poškvrnenej pôde a Izrael pôjde do zajatia zo svojej krajiny.«“

Categories
Amos

Amos 8

1 Toto mi zjavil Pán, Jahve: hľa, kôš ovocia!

2 I riekol: „Čo vidíš, Amos?“ Odpovedal som: „Kôš ovocia.“ Pán mi povedal: „Príde koniec na môj ľud, Izrael, neprejdem viac popri ňom.

3 Kvíliť budú piesne paláca v ten deň – hovorí Pán, Jahve. Bude veľa mŕtvol a hocikde ich pohádžu. Ticho!

4 Čujte toto, vy, čo šliapete po chudákoch a nivočíte bedárov krajiny.

5 Hovoríte: »Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie; a sobota, aby sme otvorili sýpky, aby sme zmenšili efu, zväčšili cenu a klamali na falošnej váhe?

6 Chceme kúpiť za peniaz maličkých a chudobných za pár topánok a smeti predať ako obilie.«“

7 Pán sa zaprisahal na Jakubovu pýchu: „Nikdy nezabudnem na ich skutky.

8 Či sa nemá pre toto triasť zem a smútiť každý jej obyvateľ? Nemá sa dvíhať celá ako Níl, nadúvať sa a padať ako rieka Egypta?

9 V ten deň, hovorí Pán, dám slnku zapadnúť napoludnie a zem zatemním v jasný deň.

10 Sviatky vám obrátim na smútok, všetky vaše piesne na žalospevy, na každé bedrá dám vrecovinu a na každú hlavu plešinu. Urobím to ako smútok za jedináčikom a koniec toho ako trpký deň.

11 Hľa, prídu dni – hovorí Pán, Jahve – i pošlem na zem hlad; nie hlad po chlebe a nie smäd po vode, ale po počúvaní Pánovho slova.“

12 A budú sa tackať od mora k moru a od severu na východ sa budú túlať, čo budú hľadať Pánovo slovo, ale nenájdu.

13 V ten deň budú omdlievať krásne panny a mládenci od smädu.

14 Tí, čo prisahajú na hriech Samárie a vravia: „Ako žije tvoj boh, Dan, a ako žije púť do Bersabe!“ Preto padnú a viac nevstanú.

Categories
Amos

Amos 9

1 Videl som Pána stáť pri oltári. I riekol: „Prašti hlavicu tak, aby sa zatriasli trámy; dolám im ich všetkým na hlavách a ostatok z nich mečom pobijem; zbeh od nich neutečie a kto ostane, nezachráni sa.

2 Ak vniknú do podsvetia, moja ruka ich odtiaľ donesie, a ak vystúpia do neba, aj odtiaľ ich stiahnem.

3 Ak sa schovajú na vrcholci Karmelu, vysliedim ich a donesiem odtiaľ a ak sa mi schovajú pred očami na morské dno, tak rozkážem hadovi a uhryzne ich.

4 Ak pôjdu do zajatia pred svojimi nepriateľmi, tam rozkážem meču a zabije ich, upriem na nich svoje oči na nešťastie, a nie na blaho.“

5 Pán, Jahve zástupov, sa dotkne zeme a tá sa zatrasie a žialiť budú všetci, čo na nej bývajú, bude vystupovať celá ako Níl a upadať ako rieka Egypta.

6 On stavia v nebesiach svoju hornú sieň, jej klenbu zasadil do zeme; on privoláva vody mora a rozlieva ich po povrchu zeme, Jahve je jeho meno. „Synovia Izraela, nie ste vy pre mňa ako synovia Etiópie? – hovorí Pán.

7 Či som nevyviedol Izrael z egyptskej krajiny, Filištíncov z Kaftoru a Aramejčanov z Kíru?

8 Hľa, oči Pána, Jahveho, spočívajú na hriešnom kráľovstve: Ja ho zmetiem z povrchu zeme, lenže nezmetiem úplne dom Jakubov – hovorí Pán.

9 Hľa, ja dám príkaz a rozosejem synov Izraela medzi všetky národy, ako sa osieva na riečici, že kamienok nepadne na zem.

10 Mečom zomrú všetci hriešnici môjho ľudu, ktorí hovoria: »Nedostihne a nepredbehne nás nešťastie.«

11 V ten deň vyzdvihnem padnutú Dávidovu chalupu, zamurujem jej trhliny, postavím jej sutiny a vybudujem ju ako kedysi.

12 Aby ovládli zvyšky Edomu a všetky národy, nad ktorými sa vzýva moje meno, hovorí Pán, ktorý to urobí.

13 Hľa, prídu dni – hovorí Pán, keď sa oráč ženca bude dotýkať a šliapač hrozna toho, čo seje semeno; vrchy budú pretekať muštom a všetky kopce sa budú roztekať.

14 Vtedy obrátim osud svojho ľudu, Izraela, budú stavať a obývať spustošené mestá, budú sadiť vinice a piť ich víno, narobia si záhrad a budú jesť ich ovocie.

15 Vtedy ich zasadím do ich pôdy a viac ich nevytrhnú z ich pôdy, ktorú som im dal“ – hovorí Pán, tvoj Boh.

Categories
Abdiáš

Abdiáš 1

1 Videnie Abdiáša. Toto hovorí Pán, Jahve, o Edome: Zvesť som počul od Pána a posol bol poslaný k národom: „Vstaňte, pozdvihnime sa proti nemu do boja!“

2 „Hľa, umenším ťa medzi národmi, budeš veľmi opovrhnutý!

3 Nadutosť tvojho srdca ťa oklame, obyvateľ skalných trhlín! Sídli vysoko a hovorí si v srdci: »Ktože ma zrúti na zem?«

4 Čo sa vyvýšiš ako orol a čo si aj medzi hviezdy hniezdo postavíš, zrútim ťa odtiaľ,“ hovorí Pán.

5 Ak prídu k tebe zlodeji, ak noční lupiči – (a spustošia ťa!) – či si neukradnú, len koľko im stačí? Ak prídu k tebe oberači, či nenechajú paberky?

6 Ako poprehľadávajú Ezaua, poprekutávajú jeho skrýše!

7 Až k hraniciam ťa poženú všetci mužovia tvojej zmluvy, oklamú, premôžu ťa tvoji chleboví priatelia, osídlo postavia pod teba, ty nechápavý!

8 „Či v ten deň – hovorí Pán – nevyničím mudrcov z Edomu a rozumnosť z Ezauovho vrchu?

9 Vtedy ochabnú tvoji hrdinovia, Teman, aby z Ezauovho vrchu každý vraždou vyhynul.

10 Pre násilie na tvojom bratovi Jakubovi pokryje ťa hanba a zahynieš naveky.

11 V deň, keď si stál oproti, v deň, keď barbari zajali jeho vojsko a cudzinci vnikli do jeho brán a o Jeruzalem hádzali žreb, i ty si bol ako jeden z nich.“

12 Ale nehľaď na deň svojho brata, na deň jeho nešťastia, neteš sa nad Júdovými synmi v deň ich skazy a neroztváraj si ústa v deň úzkosti.

13 Nevnikaj do brány môjho ľudu v deň jeho pohromy, nepas si aj ty oči na jeho nešťastí v deň jeho pohromy a nehrab sa za jeho majetkom v deň jeho pohromy!

14 Ani nestoj pri trhlinách, aby si hubil jeho ubehlíkov, a nechytaj jeho utečencov v deň úzkosti!

15 Lebo je blízko Pánov deň proti všetkým národom. Ako si nakladal ty, tak naloží s tebou, tvoje činy ti zvráti na hlavu.

16 Lebo ako ste pili na mojom svätom vrchu, tak budú piť ustavične všetky národy, budú piť a srkať a budú, akoby neboli.

17 Na vrchu Sion bude však záchrana a bude svätý; Jakubov dom sa zmocní svojho majetku.

18 Jakubov dom bude ohňom a Jozefov dom plameňom, dom Ezauov však plevou, ktorú zapália a strávia, a z Ezauovho domu sa nezachráni nik, lebo Pán (tak) hovorí.

19 Zmocnia sa juhu, Ezauovho vrchu a roviny Filištíncov. Zmocnia sa Efraimových polí a polí Samárie a Benjamín Galaádu.

20 Zajatí tohto vojska, synov Izraela, sa zmocnia Kanaánu až po Sareptu a zajatí Jeruzalema, ktorí sú v Sardoch, zmocnia sa miest juhu.

21 Záchranci vystúpia na vrch Sion, aby súdili Ezauov vrch a kráľovstvo bude patriť Pánovi.

Categories
Jonáš

Jonáš 1

1 Pán prehovoril k Jonášovi, synovi Amatiho, takto:

2 „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu, že ich zloba vystúpila predo mňa.“

3 Ale Jonáš vstal a chcel utiecť spred Pána do Taršišu; išiel do Joppe, kde našiel loď, ktorá išla do Taršišu, dal jej svoje plavné a nastúpil do nej, aby šiel s nimi do Taršišu spred Pána.

4 Ale Pán zoslal na more veľký vietor, takže sa na mori strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie.

5 Námorníci sa báli a každý volal k svojmu bohu; náradie, ktoré bolo na lodi, pohádzali do mora, aby ju od neho odbremenili. Jonáš však zišiel do vnútra lode, ľahol si a spal.

6 Tu pristúpil k nemu veliteľ lode a povedal mu: „Čože, ty spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda si Boh spomenie na nás a nezahynieme.“

7 I vraveli si druh druhovi: „Nože, hoďme žreb a dozvieme sa, pre koho nás stihlo toto nešťastie.“ Hodili teda žreb a žreb padol na Jonáša.

8 I spytovali sa ho: „Povedzže nám, prečo nás stihlo toto nešťastie? Čo máš za poslanie a odkiaľ ideš? Ktorá je tvoja vlasť a z ktorého si národa?“

9 Odpovedal im: „Hebrej som a som ctiteľ Pána, Boha nebies, ktorý učinil more a suchú zem.“

10 Mužov pojal veľký strach a hovorili mu: „Čo si to urobil?“ Chlapi totiž vedeli, že uteká spred Pána, lebo im to povedal.

11 Pýtali sa ho: „Čo máme s tebou urobiť, aby sa more pod nami utíšilo?“ More sa totiž búrilo čoraz väčšmi.

12 Povedal im: „Chyťte ma a hoďte do mora, potom sa more pod vami utíši. Veď ja viem, že vás pre mňa zastihla táto veľká búrka.“

13 Ale mužovia veslovali, aby sa priplavili naspäť k suchej zemi, no nemohli, pretože sa more pod nimi čoraz viac búrilo.

14 Preto volali k Pánovi: „Ach, Pane, nech nezahynieme pre život tohto človeka a neuvaľ na nás nevinnú krv! Veď ty si Pán a urobil si, ako sa ti páčilo.“

15 I chytili Jonáša a hodili ho do mora, načo more prestalo zúriť.

16 Tu pojal mužov veľký strach pred Pánom a obetovali Pánovi obetu a zaviazali sa sľubmi.

Categories
Jonáš

Jonáš 2

1 Pán priviedol veľkú rybu, aby pohltila Jonáša; a Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni a tri noci.

2 Jonáš sa modlil z vnútra ryby k Pánovi, svojmu Bohu,

3 a hovoril: „Volal som zo svojej úzkosti k Pánovi a vyslyšal ma, z lona podsvetia som kričal, počul si môj hlas.

4 Hodil si ma do priepasti, do hlbín mora a obkľúčil ma príval. Tvoje vlnobitia a tvoje vlny valili sa ponad mňa.

5 A povedal som: Odvrhnutý som spred tvojich očí, ale ešte uzriem tvoj svätý chrám.

6 Vody ma obklopili až po hrdlo, priepasť ma objala, trsť mi obopäla hlavu.

7 Až k úpätiam vrchov som zostúpil a závory zeme boli navždy za mnou, lež vyzdvihol si z hĺbky môj život, Pane, Bože môj.

8 Keď vo mne klesla moja duša, rozpamätal som sa na Pána a moja modlitba došla k tebe do tvojho svätého chrámu.

9 Tí, čo si ctia lživé tiene, opúšťajú svoje milosrdenstvo.

10 Ja ti však budem s hlasnou vďakou obetovať a splním, čo som sľúbil; u Pána je spása.“

11 I prikázal Pán rybe a vydala Jonáša na suchú zem.

Categories
Jonáš

Jonáš 3

1 Pán druhý raz prehovoril k Jonášovi takto:

2 „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu zvesť, ktorú ti ja poviem!“

3 Jonáš vstal a šiel podľa Pánovho rozkazu do Ninive. Ninive bolo veľké mesto pred Bohom, bolo treba tri dni, aby sa prešlo cezeň.

4 Jonáš začal vstupovať do mesta – prvý deň cesty – a volal: „Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené!“

5 Mužovia z Ninive uverili Bohu, vyhlásili pôst a obliekli sa do vrecovín od najväčších po najmenších.

6 Vec došla až k ninivskému kráľovi; i vstal zo svojho trónu, zhodil zo seba plášť, obliekol si vrecovinu a posadil sa do popola.

7 A takto volal v Ninive: „Nariadenie kráľa a jeho veľmožov je toto: Ľudia a zvieratá, statok a ovce nech nič neokúsia; nech sa nepasú a vodu nech nepijú!

8 Ľudia i zvieratá nech sa poobliekajú do vrecovín, nech hlasno volajú k Bohu a nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré má v rukách.

9 Ktovie, azda sa Boh odvráti a zmiluje sa; odvráti sa od svojho hnevu a nezahynieme.“

10 Boh videl ich skutky, že sa odvrátili od svojich zlých ciest, a Boh sa zmiloval a nepostihol ich nešťastím, ktorým ich zamýšľal postihnúť.

Categories
Jonáš

Jonáš 4

1 Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa.

2 I modlil sa k Pánovi: „Ach, Pane, či som to nepovedal, kým som bol vo svojej krajine? Preto som chcel najprv utiecť do Taršišu, veď som vedel, že si láskavý a milosrdný Boh, trpezlivý a veľký v zľutovaní a zmilúvaš sa nad nešťastím.

3 Teraz však, Pane, odním odo mňa moju dušu, lebo mi je lepšie zomrieť, než žiť.“

4 Pán povedal: „Azda sa právom hneváš?“

5 Nato vyšiel Jonáš z mesta a býval východne od mesta; urobil si tam striešku a sedel pod ňou v tôni, chcel vidieť, čo sa stane v meste.

6 Vtedy Pán, Boh, rozkázal ricínovému kru, ktorý vyrástol nad Jonášom a robil mu nad hlavou tieň, aby ho oslobodil od nepríjemnosti. Jonáš sa ricínovému kru veľmi zaradoval.

7 Keď na druhý deň vychádzala ranná zora, rozkázal Boh červíku a on zranil ricínus, takže vyschol.

8 A keď vyšlo slnko, rozkázal Boh horúcemu východnému vetru a slnce pražilo Jonášovi na hlavu, že omdlieval a duša si mu žiadala umrieť. I povedal: „Lepšie mi je zomrieť, ako žiť.“

9 Vtedy povedal Boh Jonášovi: „Azda sa právom hneváš na ricínus?“ Odpovedal: „Právom sa hnevám až na smrť.“

10 Pán povedal: „Ty ľutuješ ricínus, na ktorom si nerobil a nevypestoval si ho; ktorý za noc vznikol a za noc zanikol.

11 A ja sa nemám zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je viac než sto dvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi pravicou a ľavicou? K tomu množstvo zvierat.“

Categories
Micheáš

Micheáš 1

1 Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Micheášovi z Morasti v dňoch júdskych kráľov Joatama Achaza a Ezechiáša, ktoré dostal vo videní o Samárii a Jeruzaleme.

2 Počujte, všetky národy, pozoruj, zem a čo ju napĺňa, nech je Pán svedkom proti vám, Pán zo svojho svätého chrámu.

3 Lebo, hľa, Pán vychádza zo svojho miesta, zostupuje a kráča po výšinách zeme.

4 I roztekajú sa pod ním vrchy a údolia sa roztvárajú ako vosk pred ohňom, ako voda vyliata na svah.

5 Pre Jakubov hriech je to všetko, pre zločin Izraelovho domu. Čo je Jakubov hriech? Či nie Samária? A čo sú výšiny Júdu? Či nie Jeruzalem?

6 Zo Samárie urobím hŕbu na poli a pozemok pre vinicu; jej kamene pohádžem do doliny a jej základy odhalím.

7 Všetky jej modly rozbijú, všetky jej dary spália ohňom, všetky jej obrazy spustoším, veď sú nazbierané zo mzdy pobehlice a budú zasa mzdou pobehlice.

8 Preto budem nariekať a kvíliť, budem chodiť bosý a nahý, budem nariekať ako šakaly a smútiť ako pštrosy.

9 Lebo jej rana je nezahojiteľná, lebo došla k Júdovi, došla až k bráne môjho ľudu, k Jeruzalemu.

10 V Gete neohlasujte, v Aku neplačte. V Bet Afre sa v prachu váľajte!

11 Prejdiže si, obyvateľka Šafiru, potupená nahotou! Nevyjde obyvateľka Sánanu. Nárek v Bet Haeseli odňal od vás podporu.

12 Čaká na šťastie obyvateľka Marotu, hoci nešťastie zostúpilo od Pána k bráne Jeruzalema.

13 Zapriahni do voza tátoše, obyvateľka Lachisu. Začiatok hriechu pre dcéru Siona bol, že sa u teba našli zločiny Izraela.

14 Preto dajú odbytné Morešet Gatu; domy Akzibu budú sklamaním pre kráľov Izraela.

15 Ešte ti privediem dediča, obyvateľka Maresy; až k Odolamu pôjde sláva Izraela.

16 Ohoľ sa a ostrihaj pre svojich rozkošných synov, rozšír si plešinu ako sup, lebo sa odsťahujú od teba.

Categories
Micheáš

Micheáš 2

1 Beda tým, čo vymýšľajú zlo a pášu zločin na svojich lôžkach; keď svitne ráno, prevedú ho, lebo majú moc v rukách.

2 Ak sa im zažiada pole, ulúpia ho, ak domy, zoberú ich; spáchajú násilie na mužovi i jeho dome, na človeku i jeho dedičstve.

3 Preto takto hovorí Pán: „Hľa, ja vymyslím proti tomuto rodu zlo, z ktorého si nevytiahnete hrdlo, ani nebudete vykračovať vzpriamení, lebo je to zlý čas.

4 V ten deň vyrieknu o vás porekadlo a žialiť budú žalospevom. Povedia: »Úplne sme spustošení, dedičstvo môjho ľudu zamenil – ako mi ho berie! – Tým, čo nás odvedú, rozdelili naše pole.«

5 Preto nebudeš mať nikoho, kto by hodil povrázok pri žrebovaní v zhromaždení Pánovom.“

6 „Nerečni!“ rečnia, „netreba týmto rečniť, nepríde potupa!“

7 Takáto reč, dom Jakubov! Či je Pán netrpezlivý? Či je toto jeho dielo? Či nie sú moje slová dobré voči tomu, kto kráča spravodlivo?

8 Už dávno sa môj ľud stavia ako nepriateľ. Sťahuje plášť z tuniky tým, čo chodia spokojne, čo sa odvracajú od vojny.

9 Ženy môjho ľudu odháňate z domu im drahého, ich dietkam odnímate navždy moju slávu.

10 „Vstaňte a choďte, tu niet odpočinku.“ Pre nečistotu, čo nivočí hrozným nivočením.

11 Keby bol muž, čo ide za vetrom a klamstvom, a luhal by: „Budem rečniť o víne a pálenke,“ to by bol rečník pre tento ľud.

12 Áno, pozbieram ťa, Jakub, celého, áno, zhromaždím zvyšok Izraela, dám ich dokopy ako ovce v ovčinci, ako stádo uprostred paše; budú sa ozývať pre (množstvo) ľudí.

13 Pred nimi pôjde drvič, prelomia bránu, prejdú ňou a vyjdú. I pôjde pred nimi ich kráľ a Pán v ich čele.